4. pôstna nedeľa

 

 

Text kázne na stiahnutie vo formáte .doc

 

Od viery ku láske

5 tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, 6 k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, 7 k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku (2.Petr.1,5-7).

1. Úvod

Veriť je normálne! Zdá sa vám divný tento výrok, že veriť je normálne, alebo sme stále ešte pod dojmom predchádzajúceho režimu, kde ľudia veriaci v Boha boli v lepšom prípade tmári a tupci alebo v horšom prípade nepriatelia režimu? Alebo sme pod módnym vplyvom súčasnej spoločnosti, že nejaký Boh a viera v neho je prekážkou v tzv. zdravom rozvoji, a že človeka v podstate obmedzuje? Z týchto vplyvov je potrebné sa vymaniť a vedome im vzdorovať. Keď hovorím o viere, tak tým nemyslím dosť rozšírené vyjadrenie, „že predsa každý v niečo verí“. Ak hovorím o viere, potom tým myslím vieru v Boha: Otca, Syna a Ducha svätého. Znie to možno len ako proklamácia, ale chcem, aby sme si na začiatok takpovediac „vyčistili stôl“, aby sme si uvedomili a ujasnili, ku komu sa naša, moja, tvoja viera vzťahuje. Že to teda nie je vzťah k „niečomu“, teda neživému, k nejakej veci alebo ideológii či zásadám, ale že je to vzťah k „Niekomu“, k živému, k Ježišovi Kristovi.

2. Reťaz

Prečítaný biblický text tiež začína vierou. A potom nasleduje niekoľko skutočností, ktoré na seba nadväzujú ako články reťaze. Peter píše: preto pripojte k viere.... a vymenováva tieto veci. A tak skúsme ísť po týchto jednotlivých článkoch reťaze od začiatku ku koncu. Apoštol píše tieto veci pre ľudí, ktorí veria v Krista a keď vyznávame, že v Ježiša Krista veríme, tak teda i nám.

3. Cnosť

Prvým článkom tu Peter uvádza cnosť. Čo to je? Priznajme si, že slovo cnosť je chápané ako povyšovanie. „Ten je veľmi cnostný, s ním sa nedá veľmi hovoriť; ja som obyčajný, normálny človek“– tak to možno začujeme. Tiež v škole, medzi deťmi, boli tzv. „slušáci“ skôr na posmech, než aby boli prijímaní. Aby sme si túto vec priblížili, skúsme slovo cnosť nahradiť slovom solídnosť. I keď to je cudzie slovo, rozumieme mu dobre. Solídnosť je braná ako správna vec. I v zločineckom prostredí je solídnosť uznávaná a vyžadovaná; aspoň v istých súvislostiach. Povedal by som, že solídnosť je naplnením cnosti. Cnosť rozhodne nie je povyšovanie sa nad druhých, že ja to robím lepšie než oni, a že som niekde vpredu. Slovo solídnosť ešte môžeme doplniť slovom solidárnosť, teda priblížením sa ku druhému človeku so snahou pomoci. Buďme teda pevní, solídni a myslím, že potom bude i naše kresťanstvo viac prijímané. A nebojme sa byť cnostní, teda slušní, dobrí, zodpovední, solídni a solidárni, i keď sa to nenosí.

4. Poznanie

Na cnosť, na solídnosť nadväzuje ďalší článok a to je poznanie. Toto slovo, tento pojem je v cirkvi a v súvislosti s vierou rôzne chápaný. Spomenul by som tri významy tohto slova. Všeobecne „poznanie“ je chápané ako niečo poznať, s niečím sa zoznámiť, niečo vedieť. Teda nejaká vedomosť, nejaká znalosť. Potom v tejto súvislosti je viera chápaná ako súbor znalostí a vedomostí, ktoré sa človek naučí a dosť. Je dobré vedieť to, čo čítame v Písme a snažiť sa tomu rozumieť, je dobré vedieť, čo vyznávali vo svojej viere tí, ktorí žili pred nami, pretože sa tak vo svojich životoch môžeme vyhnúť mnohým zmätkom. Traduje sa vyjadrenie kardinála Eneáša Silvina z husitských dôb, neskoršieho pápeža, že ktorákoľvek husitská žena pozná Bibliu lepšie než rímsky kňaz. Tak neviem, do ktorej skupiny by sme sa zaradili. Učme sa tomu, čo je v Písme a používajme to. Na znalostiach však viera založená nie je, to by tí, ktorí majú malé intelektuálne schopnosti, boli menej veriaci a to je nezmysel. V Písme slovo „poznanie“ vyjadruje niečo hlbšieho. Môžeme si to znázorniť na texte zo začiatku Biblie. „I poznal Adam svoju ženu Evu....“. Počujeme z toho, že tu ide o najbližšie priblíženie dvoch bytostí, úplne intímne a bytostné. A to je ten najlepší význam slova „poznanie“ i vo viere. Ide teda o najbližšie priblíženie a zblíženie človeka a Boha. Pochopiteľne si musíme zdôrazniť a pripomenúť, že toto priblíženie je založené na tom, že sa Boh v Ježišovi Kristovi sklonil a priblížil k nám. Až tak sa my môžeme priblížiť k nemu a stretnúť sa s ním. Ešte jeden význam slova poznanie nachádzame v Písme a zvlášť apoštol Pavel sa s ním vyrovnáva. Je to poznanie ako nejaké zasvätenie. V prvotnej cirkvi s týmto významom veľa zápasili. Grécke slovo pre poznanie je gnóza. Bolo to učenie, že viera je najprv pre tzv. „zasvätených“, pre tých, ktorí niečo poznali. Tak sa prosté evanjelium o Ježišovej obeti a vzkriesení nahradilo náukou pre zasvätených. Toto učenie cirkev odmietla, i keď sa to neskoršie opäť objavovalo a objavuje až do dnešných dní.

5. Zdržanlivosť

Môžeme teda brať za úplne prirodzené, že po poznaní apoštol pripojuje ďalší článok a to je zdržanlivosť. Ten, kto má určité poznanie, je v nebezpečenstve dať to akýmkoľvek spôsobom najavo a to vo všetkých vyššie uvedených oblastiach. Dať najavo, že som takpovediac niekto viac. Preto je veľmi užitočné toto napomenutie ku zdržanlivosti. Je veľmi ľahké vysypať zo seba to, čo si myslím alebo čo viem a nebrať ohľad na to, či je to dobré a či to ten druhý môže pochopiť a prijať. Môžeme sa oháňať úprimnosťou a môžeme to počuť: „hlavne úprimnosť, ja som vždy úprimný,“ ale aj úprimne je možné druhému uškodiť. Výzva ku zdržanlivosti je preto na mieste.

6. Trpezlivosť

Zdržanlivosť nás, mňa totiž vedie k trpezlivosti. Poväčšine dobrá a správna vec sa nedá presadiť hneď a rýchlo. To nás môže učiť trpezlivosti so sebou samými a prirodzene s ľuďmi, s ktorými sa stretávame. S ktorými sa stretávame doma, v práci, medzi priateľmi a pochopiteľne v cirkvi. Je ľahké ľuďom vynadať, že ma nechápu, alebo že nechápu dosť rýchlo. Ťažšie je počkať, trebars to, čo chcem povedať i niekoľkokrát opakovať a dať svojim blížnym čas, aby to pochopili a prijali. Trpezlivosť je pre nás, pre naše konanie ako v bežnom živote, tak v spojení s vierou, dôležitá. Vedie nás totiž k pokore. A tak sa trpezlivosti učme.

7. Pobožnosť

Ako ďalší článok pripojuje Peter pobožnosť. A priznajme si, že toto slovo v nás vzbudzuje trochu podivné pocity. Pocity, že sa jedná o niečo strojeného, neúprimného. Slovo pobožnosť v nás vyvoláva dojem niečoho hraného, neúprimného, niečoho, čo sa robí len na oko. Ak však na tomto mieste píše apoštol o pobožnosti, potom tým rozhodne žiadnu neúprimnosť a hranie si na niečo, nemyslí. Myslí tým na úprimný vzťah k Bohu založený na viere v neho, vzťah dobrý, cnostný a solídny, založený na poznaní a prijatí jeho Slova a preverený zdržanlivosťou a trpezlivosťou. Pobožnosť je teda skutočný a pokorný vzťah s naším Pánom a nemáme sa za čo hanbiť. A tak sa nebojme, nehanbime sa byť skutočne a úprimne pobožní.

8. Bratská náklonnosť

Ako ďalší článok pripojený do reťaze uvádza apoštol milovanie bratstva. Čo to je? Ide tu o spoločenstvo ľudí, v tomto prípade o cirkev, o zbor. Patríme k sebe, patríme do spoločenstva a to nie preto, že by sme sa jeden druhému nejako zvlášť páčili, ale pretože veríme v jedného Boha. Iste, môžeme zostať so svojou vierou sami a určite by to tak bolo jednoduchšie, nenarážali by sme stále na niekoho. Ale náš Pán nás vedie k sebe, aby sme boli pospolu. Je to užitočné pre druhých, je to užitočné pre nás samých. Pre druhých v tom, že im môžeme pomáhať - prakticky a modlitbou, pre nás samých, pretože máme niekoho, kto nás môže korigovať a pomáhať nám. Dá sa povedať, že zostať sám, je najistejšia cesta do bludu; vzdávam sa napríklad možnosti, aby som počul niečo iné a inak, než to počujem ja. Je jasné, že s každým a so všetkým nebudem a niekedy ani nemôžem súhlasiť. To však vôbec nie je riešenie situácie. Riešením je to, čo tu apoštol píše, totiž priblížiť sa k tomu druhému a snažiť sa ho chápať.

9. Láska

Záverečným článkom reťaze tu apoštol uvádza lásku. Táto reťaz začína vierou a končí láskou. A my sa pýtame, čo to teda tá viera je a čo je to láska. Sú to len pojmy, len slová? Možno je lepšie sa pýtať, čo to znamená. Na začiatku 11. kapitoly listu Židom čítame, čo to je viera: „Veriť Bohu znamená spoľahnúť sa na to, v čo dúfame a byť si istý tým, čo nevidíme“. Nehovorí sa tu o viere ako o nejakom pojme, ale ako o niečom čo sa deje. Podobne je to s láskou. Láska je vtedy láskou, keď sa deje, keď je v pohybe. Hovoriť o láske ako o pojme, o slove je veľakrát útekom. Láska je vtedy láskou, keď milujeme. To iste neznamená, že

budeme kdekoho na počkanie objímať, hlavne to znamená, že svojim blížnym budeme niečo obetovať, a že Bohu budeme odovzdávať a obetovať seba. Lásku, teda čo znamená mať rád, nám skutočne najzreteľnejšie ukázal Pán Ježiš Kristus, keď sa za nás obetoval a vstal z mŕtvych. K takej láske nás pozýva, i keď vie a aj my sami vieme, že toho nie sme schopní. Ale chcieť a usilovať o to môžeme a máme.

10. Záver – putá, alebo most?

Čo povedať záverom? Môžeme byť zdesení, môžeme si povedať, tu je niečo, čo nedokážem, čo neviem, je tu reťaz, ktorá ma zväzuje. Ale to by bolo nepochopenie toho, čo smieme počuť z Písma. Reťaz neslúži len ako putá, reťaz môže slúžiť ako most, ako spojenie jedného brehu s druhým. A ako most by sme mali chápať i tieto slová apoštola. Ako pomoc na ceste, ako smer, kadiaľ ísť, ako proces, kde jedna vec nadväzuje na druhú. Možno poviete sami o sebe, že nie ste dosť cnostní, solídni, že toho veľa nepoznáte, zdržanlivosť a trpezlivosť nie sú vašou silnou stránkou, v pobožnosti veľmi nevynikáte, priblížiť sa k druhému vám robí ťažkosti, a o tom mať niekoho rád, radšej nehovoriť. To, čo nám apoštol Peter píše nás vedie k tomu, aby sme to skúšali každý deň znovu, i keď sa nám to veľmi nedarí. A o to tu ide. Vydajme sa na cestu po tomto moste, pripájajme jednotlivé články tejto reťaze, aby sme došli do cieľa. Aby sme od viery došli až k láske postupnými krokmi, ako nám to píše apoštol Peter. Môžeme pri tom vedieť a byť si istí tým, že Boh je pri nás, že nám v Kristovi Ježišovi pomáha a pomôže. Amen.

 

Undefined