Súbor s kázňou vo formáte .doc .....
Smrtná nedeľa, 29.03.2020
Prečo, Bože?
3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. (2. Kor. 1,3-4)
Milí bratia a milé sestry, všetci sledujeme, ako sa postupne zvyšujú počty nakazených koronavírusom nielen u nás, ale na celom svete. Ešte nedávno sme sa schádzali, chodili do práce, keď sme niečo potrebovali, išli sme si to kúpiť, plánovali sme dovolenky. Dnes je všetko inak. Dolieha na nás úzkosť a obavy, ako to všetko pôjde ďalej. A bez ohľadu na to či sme kresťania alebo nie, nedokážeme sa v takých situáciách, kedy sa náš život prevráti naruby, zbaviť neodbytnej otázky „Prečo?“ Prečo do nášho života prichádzajú nemoci? Prečo sa dejú zlé veci dobrým ľuďom?
Apoštol Pavel napísal kedysi kresťanom v Galácie, že "to, čo zasejeme, to tiež zožneme", a mal na mysli, že keď niekto seje hriech, horkosť alebo zlobu, nakoniec zožne to isté. Ale čo keď sme nezasiali nič také, čo keď sme neurobili nič zlé a napriek tomu musíme znášať ťažké veci, pre ktoré nevidíme žiaden dôvod? A nemám teraz na mysli len koronavírus, ale i ďalšie veci, s ktorými sa ťažko vyrovnávame - najrôznejšie zármutky, sklamania alebo tragédie. V takých okamihoch sa nikto z nás neubráni otázkam typu: "Prečo, Bože? Prečo sa mi dejú zlé veci? Si skutočne tu? Máš o mňa vôbec záujem?" Sú mnohí, ktorí nám dajú rýchlu a jednoduchú odpoveď. Hinduista vám povie, že človek, ktorý trpí, trpí za hriechy, ktoré spáchal v minulom živote. Pokiaľ zistí, ktorého z tisícoch bohov rozhneval, môže uzmieriť jeho hnev a znížiť svoj trest. Každý človek musí prejsť svojim utrpením, pretože si ho zasluhuje. Moslimovia by povedali: "Alah to chcel, a musíte sa naučiť prijať jeho vôľu nech je akákoľvek." Židovský rabín Harold Kushner ponúka inú odpoveď v knihe „Keď sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom“. Napísal ju, keď sa dozvedel, že jeho trojročný syn Aaron je nevyliečiteľne nemocný a zomrie ešte pred dosiahnutím dospelosti. Dospel k názoru, že Boh je obmedzený vo svojej moci, a preto nie je účastníkom našich životov. Je len divákom, ktorý nás pozorne sleduje. Boh praje svojmu ľudu dobré veci, ale nie je vždy schopný to zariadiť. A my by sme mali pochopiť, že Boh nie je všemohúci, ale my by sme ho mali napriek tomu milovať. Našou úlohou je odpustiť Bohu jeho nedostatky.
1. Boh je zvrchovaný
Keď sa pokúsime vcítiť do zúfalstva otca, ktorý vie, že jeho milovaný syn zomrie, dokážeme ho chápať. Ale Biblia nám predstavuje Boha inak. V knihe Zjavenia Jánovho čítame: „ Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov! 4 Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy! “ (Zj. 15,3-4)
Boh je svätý, podivuhodný, je vševedúci a všemohúci. Biblia nám hovorí, že Boh je nad všetkým a nad všetkými. Nie je obmedzený vo svojej moci ani vo svojej láske. Ale my takí nie sme. Často nedokážeme rozpoznať, čo je v konkrétnej situácii najlepšie. Stačí si len položiť otázku: Ako by mal vyzerať dokonalý a dobrý svet? Pokiaľ by sme mohli napísať zoznam pozitívnych vecí, ktoré by sme chceli a negatívnych vecí, ktoré by sme nechceli, čo by sme tam uviedli? "Žiadna bolesť, žiadna smrť, žiadny smútok, žiadne deti s postihnutím, žiadne dlhy, dokonalá teplota." Na týchto veciach by sme sa ľahko zhodli, ale keď by sme pokračovali ďalej, určite by sa objavil rad iných, kde by sme sa v názoroch líšili.
Naše poznanie je len čiastočné, hovorí apoštol Pavel. Nedokážeme odhaliť zmysel všetkých udalostí. Nádherným príkladom je starozmluvný príběh o Jozefovi. Jeho bratia ho predali do otroctva. V Egypte pracuje ako otrok. Je falošne obvinený z pokusu o znásilnenie manželky svojho pána. Zavrú ho do väzenia. Jeho bratia oklamali Jákoba, že Jozef zomrel a on trúchli nad jeho smrťou. Nenájdeme tam jedinú pozitívnu vec. Všetko je to zlé. Ale zrazu sa Jozef stáva druhým mužom po faraónovi, vládne celému Egyptu a rozdáva obilie hladným zástupom, ktoré prichádzajú, aby získali niečo k jedlu. A o pár rokov neskoršie, keď Jozef hovorí so svojimi bratmi, hovorí im: "Vy ste so mnou zamýšľali zlé, ale Boh zamýšľal dobré." To, čo sa zdalo byť zlé, sa stáva požehnaním pre celý národ. Môže sa stať, že udalosti, ktorým nerozumieme, môžu s odstupom času získať svoj zmysel. Ale myslím, že nás Biblia vedie ešte k inému pohľadu:
2. Aký je účel môjho života
Spomínate si na podobenstvo o hrivnách (talentoch)? Ježiš rozpráva príbeh o nejakom človeku, ktorý odchádza na cestu a aby jeho majetok nezaháľal, zveril nejakú časť svojim trom služobníkom. Jednému dal 5 hrivien, druhému 2 hrivny, tretiemu jednu a odcestoval. Služobníci sa dali do podnikania, a keď sa ten človek vrátil, zistil, že prvý služobník investoval dobre a zarobil ďalších päť hrivien, druhý služobník zarobil ďalšie dve hrivny, tretí služobník nezarobil nič, pretože mal strach, že nič nezarobí a naopak o tú zverenú hrivnu príde. A tak ju zakopal a teraz ju pánovi vracia. Tých prvých dvoch služobníkov pán chváli, celkom logicky, 100% zhodnotenie počiatočného kapitálu si pochvalu zaslúži. Ale ten tretí služobník je pokarhaný a dokonca i potrestaný, pretože nevyužil možností, ktoré mal a nič so zvereným kapitálom neurobil.
A to je dôležité. Keď čítame Bibliu, zistíme, že miesto odpovedi na otázku „Prečo?“ nás vedie k tomu, aby sme si kládli inú otázku: „Čo mám robiť, aby som nezakopal to, čo mi bolo zverené?“ „Čo mám robiť, aby som svoj život prežil užitočne a zmysluplne?“
Na mnoho otázok nemáme odpovede a ani Biblia nám ich nedáva. Možno niekedy v budúcnosti zistíme, aký zmysel mali ťažké okamihy v našom živote, ktorými sme museli prejsť. A možno tiež nie. Ale Boh nás vedie k tomu, aby sme si uvedomili, že tá zásadná otázka nie je: "Prečo sa nám dejú zlé veci?", ale že kľúčovou otázkou je: "Aký je účel môjho života?"
3. Aký je zmysel môjho života?
"Prečo som tu? Prečo každé ráno vstávam? Prečo chodím do práce?
Prečo sa starám o svoju rodinu? Aký je zmysel, aký je účel môjho života?"
Pokiaľ sme schopní povedať, o čo ide v našom živote, pokiaľ vieme, čo chceme dosiahnuť a kam chceme ísť, potom náš život má zmysel a cieľ. Ale pokiaľ nemáme žiadne ciele, pokiaľ nemáme nič, za čím by sme šli, potom sa nám môže život javiť ako nedôležitý a bezvýznamný. Staré rímska príslovie hovorí: "Pokiaľ lodivod nepozná prístav, do ktorého smeruje, potom žiadny vietor nie je ten správny." Ale pokiaľ vieme, kam smerujeme, môžeme chytiť vietor do plachiet a ani búrka nás nemôže odradiť. Ale pokiaľ by sme mali povedať, aký je cieľ nášho života, čo by to bolo? Je mnoho ľudí, ktorí by pravdepodobne odpovedali "peniaze", "úspech" alebo "popularita". Ale keď sa pozrieme do života ľudí, ktorí toto získali, zistíme, že to zďaleka nie je recept na šťastie. Spomínate na anglickú princeznú Dianu? Tá to všetko mala. Spočiatku jej život pripomínal rozprávku o Popoluške. Ale skoro sa ukázalo, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Mala problémy s bulímiou, pokúsila sa o samovraždu a hľadala útechu v náručiach iných mužov. Jej najbližší priatelia povedali, že "všetko, čo skutočne chcela od života, bolo, aby bola šťastná." Ale napriek tomu, že mala krásu, slávu, popularitu a bohatstvo, jej život nebol šťastný a nakoniec skončil tragicky. Možno by sme sa mali zastaviť a skúsiť si
odpovedať na otázku: Aké sú moje ciele? Aký je účel môjho života? Alebo by sme si mali položiť ešte dôležitejšiu otázku: Aký cieľ má Boh pre môj život?
4. Boží účel pre náš život je osláviť Boha
V Izaiášovom proroctve Boh hovorí: „Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry, 7 každého, kto sa volá mojím menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformoval a učinil. (Iz 43,6-7) To je obraz Boha, ktorý zvoláva svoju rodinu. A ak sme súčasťou jeho rodiny, boli sme stvorení, aby sme oslávili Boha tým, že v našich životoch bude viditeľná jeho prítomnosť. Čo to znamená pre naše postoje a konanie?
Ak nás stvoril, ak sme jeho synovia a dcéry, časť jeho rodiny, ktorá nesie Jeho meno, potom náš život je drahocenný. Je to dar od Boha a my máme žiť, ako najlepšie dokážeme k Jeho sláve.
Pokiaľ je naším cieľom Jeho osláviť, potom máme slúžiť ostatným. Ježiš nám hovorí, že najväčším prikázaním zo všetkých je milovať Boha celým srdcom, dušou, mysľou a silou. A druhé najväčšie prikázanie je milovať svojho blížneho ako seba samého. Máme mať záujem o svojich blížnych. Čítali sme slová apoštola Pavla o „Bohu, ktorý nás potešuje v každom súžení, aby sme i my mohli tešiť tých, ktorí sú v akejkoľvek tiesni, tou útechou, akej sa nám samým dostáva od Boha.“ (2. Kor. 1,4) Hovorí: Dostali ste od Boha útechu a silu. A teraz vezmite to, čo ste obdŕžali, a dajte to ostatným. Potešujte ich. Stojte vedľa tých, ktorí vás potrebujú.
Boh nám nesľubuje, že keď mu budeme veriť a spoliehať na neho, nášmu životu sa vyhnú ťažké veci. Keď sa Pavel trikrát modlí za to, aby ho Boh zbavil ostňa v tele, ktorý ho zráža, všetko čo počuje je Božie zasľúbenie: „Stačí, keď máš moju milosť; veď v slabosti sa prejaví moja sila.“ (2 Kor. 12,9).
Pavel píše "všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“ (R 8,28). Boh nám dáva svoje zasľúbenie, aby sme nezostali len pri otázka „Prečo?“, ale aby sme vedeli, že je s nami a chce nás previesť i ťažkými vecami, ktoré prichádzajú do nášho života. Dáva nám svoje zasľúbenie, aby sme boli tými, ktorí nestrácajú nádej, ale ktorí chcú naplniť Božiu vôľu vo svojom živote a byť svetlom a svedkami o Božej láske. Božie zasľúbenia sú pre nás, aby nám pomohli nepodliehať utrpeniu a bolesti, ale napriek tomu žiť požehnaný život. Meno Robert Reid nám toho asi mnoho nepovie. Ale jeho život je mimoriadny. Je to človek, ktorý sa narodil v Spojených štátoch a dnes tam tiež
žije. V detstve prekonal mozgovú obrnu, a bol tak postihnutý, že sa prakticky nedokázal o seba postarať. Nedokázal si vyčistiť zuby, učesať sa alebo sa okúpať. Nedokázal sa obliecť a najesť. Bol závislý na iných ľuďoch, ktorí sa o neho starali. Pohybovať sa mohol len na invalidnom vozíku. Ale napriek všetkým obmedzeniam, ktoré jeho postihnutie so sebou nieslo, dokázal vyštudovať strednú školu a potom tiež vysokú.
Túžil povedať ľuďom o Ježišovi Kristovi. A tak sa vypravil do Portugalska, a usadil sa tam. Našiel si hotel, kde mohol bývať na prízemí. Našiel si takú reštauráciu, kde boli ochotní mu pomáhať s jedlom. Zohnal si učiteľa, ktorý ho učil portugalsky. A každý deň sa vypravil do mestského parku a rozdával kresťanskú literatúru všetkým, ktorí prechádzali okolo neho. Obrna sa podpísala i na jeho hlase, ale on s ľuďmi napriek tomu hovoril. Rozprával im o Božej láske, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi. Za 6 rokov viac než 70 ľudí uverilo v Ježiša Krista. Jednou z nich bolo mladé dievča menom Rosa, ktorá sa neskoršie stala jeho ženou. V Portugalsku strávil 21 rokov, naučil sa plynulo portugalsky a získal si tam veľký rešpekt.
Niekto popisoval, ako hovoril k ľuďom, ktorí si ho prišli vypočuť. „Sedel som v medzi tisíckami v publiku a díval sa, ako mužovia popadli jeho invalidní vozík i s ním a zdvihli ho na pódium. Sledoval som ho, keď sa snažil stuhnutými prstami obracať stránky svojej Biblie. A keď som ho počúval, nebol som zďaleka sám, kto si utieral slzy: Tu je niekto, kto by si mohol sťažovať, kto by mohol byť zatrpknutý, niekto, kto by sa mohol pýtať: "Prečo ja?" Niekto, kto by sa mohol pýtať: "Prečo sa ľuďom dejú zlé veci?" Ale miesto toho Robert Reid číta pomaly Božie slovo a povedal svedectvo o svojom živote. A keď skončil, zodvihol nemocou pokrivenú ruku a povedal: "Mám všetko, čo potrebujem.'“
My prežívame svoje životy, ktoré sú odlišné od života Roberta Reida. Potrebujeme ale, aby sme ani my nezostali len pri otázke Prečo? Prečo sa stalo to alebo ono? Máme ísť ďalej. Cez všetky trápenia a ťažké veci si máme klásť inú otázku: Pane, aký máš zámer v mojom živote? K čomu si ma tu postavil? Ako môžem osláviť Tvoje sväté meno? A keď budeme mať takto pripravené srdce, on nám to ukáže a použije si nás, aby sme vo svojom živote naplnili Božiu vôľu a prežili ho užitočne a zmysluplne. Amen.
Modlitba: Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že pod Tvoj kríž môžeme prichádzať s vďačnosťou za to, čo si pre nás vykonal. Ďakujeme Ti, že Tebe môžeme prinášať veci, s ktorými si nevieme rady. A prosíme, použi si nás na svoju slávu, aby sme čas, ktorý si nám dal, využili, prežili naplnený život a boli svedectvom o Tvojej láske ľuďom okolo nás. Amen.
