Nedeľa po Novom roku, 3.1.2021
11 A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. 12 Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. 13 Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. (1J 5, 11 - 13 )
Milí bratia a sestry, formulácia, ktorú tu počujeme je veľmi zvláštna, ale jednoznačná: „Kto má Syna, má život.“ Môžeme si v tejto súvislosti položiť dosť zásadnú otázku, ktorá sa v tej alebo onej podobe ozve veľmi často: „Čo je to vlastne život?“ Sú ľudia, ktorým sa zdá, že život je záležitosť veľmi pestrá a radostná - sú zdraví, darí sa im dobre, môžu si užívať, problémy života sa im akoby vyhýbajú. Sú iní, ktorým sa radosť zo života vytratila. Večer, strápení únavou, padnú do postele, avšak pre samé starosti sa im spánok vyhne. A ráno, keď opäť vstávajú do nového dňa, im tento deň pripadá ako strmá hora, ktorá sa pred nimi zlovestne týči. Sú ľudia, ktorým zase život pozostáva len zo samej práce. Sú neustále zamestnaní. Neznesiteľné im naopak pripadá ticho a kľud. Žijú, aby pracovali a pracujú, aby žili. A sú ešte iní, ktorí sú notoricky nespokojní. Nič ťažké a zložité ich vlastne nestretáva, ale oni svoj život stále porovnávajú so životom iných, o ktorých si myslia, že práve im sa vedie lepšie. Bývajú veľmi ostro zameraní na nedostatky, veci dobré odhaľujú len ťažko.
Čo je to vlastne „život“? Ľudia môžu očividne svoj život premárniť, minúť sa jeho cieľom. Náš ľudský život by sme mohli prirovnať k hraciemu priestoru, ktorý sa pred človekom otvára a ponúka. Môže byť utváraný tak alebo onak. Veľmi tu záleží na našom, ľudskom rozhodovaní. Rastliny, tie svoj život premárniť nemôžu. Ani zvieratá nemôžu premárniť svoj život, pretože sa nerozhodujú a nezariaďujú svoj život na základe zrelých rozumových úvah, ich konanie je pudové. Človek sa ale rozhodovať môže. A v tejto slobode, ktorá mu bola darovaná, leží základ toho, prečo môže nakoniec svoj život vyťažiť a vyhrať alebo premárniť a stratiť. Ako žijeme? O čo nám v živote ide? Kam by sme zaradili sami seba? - Otázky do nového roku.
„A to je to svedectvo,“ píše Ján, „Boh nám dal večný život a ten život je v jeho Synovi.“ Náš text hovorí o „živote večnom“. Tým je mienený život, ktorý je skutočným bytím - zmysluplným, naplneným, bohatým; život, ktorý prerastá našu časnosť a mieri do večnosti. A po takom živote nemusíme kŕčovito pátrať. Bol nám i celému svetu zjavený a darovaný, toto Ján povie hneď v úvode svojho listu. Bol zjavený v Synovi, totiž v Ježišovi Kristovi. Na ňom smieme naďalej poznávať, čo je týmto „večným životom“ mienené. Celý vianočný príbeh je jedinečným svedectvom o Božom Synovi darovanom človeku, ľudstvu. V ňom svetlo doslova vyšlo. Mudrci z východu sa vydali za hviezdou, ktorá ich priviedla k Ježišovi - dieťatku v jasliach. Uprostred hlbokej noci zažiari svetlo a pastieri, ktorí pasú na kopcoch svoje stáda, nájdu cestu do jedného určitého chlieva v Betleheme.
Život, alebo lepšie Ten Život nenájde človek, ktorý ho hľadá v žiari mnohých umelých reflektorov tohto sveta. Pravým smerom ukazuje len ono Božie zjavené Svetlo. Kto sa pustí za ním, nájde cestu k Ježišovi. On je svetelným znamením, ktoré je človeku darované v jeho blúdení a hľadaní bezpečnej cesty uprostred nebezpečného terénu tohto sveta. Niekomu sa to môže zdať príliš výlučné. Tento náš dnešný svet je - zdá sa - schopný všetko tolerovať a všetko prijímať, ale tvrdo sa stavia proti tým, ktorí by chceli jeho videnie a presadzovanie jeho právd, narušiť nejakou výlučnou zvesťou. Počujeme: Či nie sú v tomto svete ešte ďalšie svetlá a svetelné znamenia? Písmo iné jednoducho nepozná. Boh ustanovil v tomto svete práve len toto a ponúka ho človeku od prvých Vianoc až podnes. Posvietiť môže čokoľvek - návšteva kresťanského zhromaždenia (žiaľ v súčasnej dobe kvôli zatvoreným kostolom nemožné), rozhovor s veriacim človekom, dobrá kniha... Pán Boh má mnoho možností ako človeka k sebe pritiahnuť. Jeho zjavené Svetlo nás však vedie vždy na to isté miesto: k Dieťatku položenému do betlehemských jaslí, k Mužovi pribitému na kríž, ku Vzkriesenému v kruhu svojich učeníkov.
„Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život.“ Keď Vianoce končia vysporiadame sa s vianočnými stromčekmi, zbalíme do krabíc a uschováme do skríň všetky figúrky vianočných Betlehemov. Keby to však bolo všetko, neostalo by po Vianociach nič, len čakanie na budúcu vianočnú idylku. To by bolo skutočne žalostne málo, zostávali by sme iba divákmi. Náš text však hovorí: „Kto má Syna...“ To znamená: Len ten, kto spojí svoj vlastný život s životom Ježiša Krista, získava skutočný podiel na živote, ktorý bol zjavený na tomto svete Ním - ten „má život“.
Čo bolo na živote Ježiša Krista tak zvláštne a dôležité, čo sa chce ujímať, rásť a silnieť tiež v nás?
To prvé: Ježiš bol otvorený pre životy iných ľudí. Bol otvorený obzvlášť tým a pre tých, ktorí boli spoločnosťou odmietaní a postavení na jej okraj. Tu potrebujeme vyznávať: s nami je to často iné. Nepýtame sa: Ako ja môžem byť prospešný a užitočný inému. Skôr nás zaujíma: Ako on môže byť užitočný a prospešný mne. Čo z toho budem mať ak práve tu pomôžem? Známosti ľudí vážených nás tešia a sú nám príjemné, ale starosť a služba potrebným často unavuje. Ale život, ktorý je prežívaný len sám pre seba sa nakoniec stáva prázdnym. Zárukou šťastného života nie sú ani veľké úspechy. Kto však chce nielen mať, ale vie tiež dávať, ten smie skúsiť, že jeho život nie je ochudobňovaný, ale obohacovaný. To vieme. Teraz ide len o to, aby sme sa to tiež pokúšali stále znovu uvádzať do praxe. Ježiš človeku slúžil a vyhlasoval odpustenie hriechov. Hriech má mnoho rôznych foriem, nie je nutné ich menovať, vieme o čom je reč. - Stačí, keď sa rozhliadneme okolo seba, alebo pohliadneme hlboko do seba. Vina obťažuje, okráda o pokoj a radosť zo života, vháňaní človeka do rezignácie. Ježiš nenakladal ľuďom ďalšie bremená, On z nich tieto bremená snímal. Mnohí vtedy počuli: „Tvoje hriechy sú ti odpustené“ , a to znamená: Tvoja budúcnosť, ktorá sa ti v Ježišovi Kristovi otvára nemusí byť zaťažená bremenom minulosti. Si slobodný! Môžeš sa nanovo nadýchnuť! Odpustenie hriechov znamená obnovu života. A „večný život“ , o ktorom píše Ján a nielen on, s ním v každom prípade súvisí. Aké svedectvo v tomto zmysle vydávame my, Kristovi nasledovníci? Nepotrebuje dnešný človek počuť niečo o zotročujúcej moci hriechu a nemá byť zároveň naliehavo pozvaný k tomu, u ktorého je zľutovanie a odpustenie, pretože je Láska? Zvestovať a svedčiť to nie je len obyčajné hovorenie. Je to reč, v ktorej vynaložíme najväčšie úsilie i vynaliezavosť, aby sme ukázali na vzácnosť, krásu i nenahraditeľnosť evanjelia. Áno, oduševnený výklad, so snahou ukázať prednosti toho čo ponúkam a z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť, to je zvestovanie. Je naše hovorenie o Bohu a záchrane v Ježišovi Kristovi takým radostným dosvedčovaním?
To druhé: Ježiš sa nevyhol ani utrpeniu na golgotskom kríži. Pripadá nám ako normálne očakávať z Božej strany to, že bude chrániť náš život pred utrpením. Keď nás potom nejaké trápenie postihne, zneistíme a začíname o Božej láske a dobrote pochybovať. Ježiš prijal svoje utrpenie ako cestu, ktorá vedie späť k Otcovi. Je ťažké to pochopiť a zrejme sa to ani naplno pochopiť nedá, iba prežiť. Sú ľudia, ktorým bolo dané ťažkým utrpením prejsť a potom vyznali, že práve toto utrpenie im poslúžilo k prehĺbeniu ich vlastného života i väčšej oddanosti Kristovi a závislosti na ňom.
A ešte nakoniec: Ježišov život bol tiež životom, ktorý nebol uzavretý smrťou. Od onoho veľkonočného rána bude svetom už stále znieť jasavá zvesť: Kristus žije! Vstal z mŕtvych! Boh premohol smrť, život zvíťazil! Onen pojem „večný život“ sa tu dotýka svojich posledných hlbín. Áno, život je naďalej ohraničený narodením a smrťou, ale Boh do tohto vymedzeného priestoru „nášho tu putovania“ vložil nový rozmer, rozmer veľkonočného rána. V Ježišovi Kristovi nám odkazuje: Tvoj život má budúcnosť. Ako Kristov, ani tvoj život nebude smrťou zrušený.
„Toto píšem vám, ktorí veríte v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.“ Kto spojil svoj život s Dieťaťom v jasliach, Mužom na kríži a zmŕtvychvstalým Kristom, pre toho platí zasľúbenie večného života. Večný život začína už tu na tejto zemi. Začína tam, kde sa ľudia otvárajú iným a pre iných, kde sú - v spoľahnutí sa na Kristovu obeť - zbavovaní svojich vín a kde „Kristus, náš život“ sa nám ani v utrpení nestráca zo zreteľa. Večný život nekončí v hrobe, pretože od Ježiša vieme, že Boh môže otvoriť i samotný hrob.
Amen.
