1. nedeľa po Zjavení – Ježišov krst
13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. 14 On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne? 15 Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda. 16 Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. 17 A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Mt 3,13-17)
Boli ste niekedy svedkami toho, ako človek, ktorý sa o Pána Boha nijako nezaujímal, zrazu v Boha uveril a stal sa kresťanom? A ak nie, pamätáte si aspoň, kedy sa to stalo vo vašich životoch? Kedy ste uverili v Ježiša Krista ako Pána svojho života i tohto sveta? A pamätáte si, prečo ste to urobili? Čo vás k tomu viedlo? Sľúbil vám niekto, že keď uveríte Bohu, dostane váš život zmysel a bude to jednoduchšie? Alebo viac než to? Že sa o vás Boh vždy postará? Že budete žiť radostnejší a krajší život? Že to proste bude lepšie? No neviem. Vám sa to možno nestalo. Predsa sa to tak ale celkom často hovorí. A možno na tom niečo bude. Akurát mi to trochu znie ako obchod. Ako taký celkom výhodný obchod. Ty sa staň kresťanom a Boh ti za to dá dobré veci. Na obchodovaní nemusí byť nič zlého, keď je to fér obchod. Len mi toto obchodné myslenie úplne nejde dohromady s tým, keď čítam evanjelia o Ježišovi Kristovi. Viete, o tom, že by mal veriaci človek jednoduchší život, nenájdete v Biblii ani slovo. Pravdivejšie, to áno. Možno dobrodružnejší. Ale nie jednoduchší. To skôr naopak. Skúsme sa teraz ale zamerať na tú časť Ježišovho života, kedy on sám, aspoň podľa evanjelistu Matúša, vystupuje, začína niečo hovoriť, niečo robí. Možno nám k tomu má sám Ježiš čo povedať. Ešte než Ježiš sám verejne vystúpil, predchádzala mu činnosť akéhosi Jána zvaného Krstiteľ. To bol ten pán, ktorý sa tak vtipne obliekal a veľmi zaujímavo sa stravoval. Nosil na sebe šaty z ťavej kože a jedol len kobylky a med. Predtým sa takým ľuďom hovorilo proroci. To boli ľudia, ktorí mali od Boha zvláštny pohľad do rôznych situácií. Dokázali veci vidieť tak, ak boli. Bez pozlátka a bez príkras. Pred ich pohľadom sa ľudia nemohli schovávať ani za pekné oblečenie, ani za pekné a slušné vystupovanie na verejnosti. Pokiaľ bolo medzi ľuďmi niečo prehnité, nejaká špina, akokoľvek maskovaná, prorok ju odhalil a nahlas povedal, čo si o tom myslí Pán Boh a aká budúcnosť takúto špinu čaká. A ľudia potom proroka väčšinou zavraždili. Boží proroci boli medzi ľuďmi, a zvlášť medzi bohatými, úspešnými a mocnými ľuďmi dosť neobľúbený. Tak tento náš Ján Krstiteľ bol prorok, vraj najväčší z prorokov. A tiež ľuďom hovoril, ako veci vidí Boh. Nebral si pritom servítku pre ústa. Vreteničie plemeno, ako môžete utiecť pred nadchádzajúcim Božím hnevom? Čo bolo zaujímavé, Ján mal úspech. Ľudia za ním chodili a dávali najavo, že tiež nesúhlasia s tým, ako žijú svoje životy. Že sa chcú zmeniť. Nie, že chcú zmeniť pomery, aby sa zmenili tí hore. Ale že oni sami sú vinní tým, ako to naokolo vyzerá. Že oni sami sa potrebujú očistiť. A Ján ich krstil. Na znamenie ich odhodlania a viery v Boha ich noril do vody v rieke Jordán. Už vtedy to nebola nijako zvlášť čistá rieka. Ale o to nejde. Tá skutočná čistota neprichádza skrze čistú vodu a sebalepšie mydlo alebo šampón. Tá skutočná čistota buď je a vzniká, alebo nie je a nevzniká, vo vnútri. Za Jánom chodili rôzni ľudia. A rôzni ľudia rôznymi spôsobmi odchádzali. Niektorí stáli na brehu, pozerali, počúvali a potom odišli preč. Niektorí by radi šli do tej vody za Jánom a zažili zmenu vo svojich zbabraných životoch, len nemali odvahu. Niektorí, a zvlášť tí, ktorí to v živote veľmi zbabrali, do tej vody skutočne vošli. A niektorí už očistení odchádzali ďalej. Snáď aby to skúsili v živote znovu a lepšie. Kde by sme medzi tými rôznymi ľuďmi videli seba? Medzi tými, ktorí len z diaľky sa prizerajú, komentujú, kritizujú, alebo medzi tými, ktorí by radi za tým Jánom šli, ale boja sa. Alebo medzi tými, ktorí tou špinavou a predsa očistným kúpeľom prešli a idú ďalej? Ale Ján iba nekrstil. On tiež hovoril o niekom, kto má ešte len prísť. O niekom, kto je omnoho väčší a mocnejší, než prorok Ján. Ten niekto má prísť a má ľudí krstiť duchom a ohňom. Ten niekto má mať moc rozsudzovať, kto je čistý a kto je špinavý. A tiež má dať čistote život a špinu spáliť. Ten niekto má byť Boží syn, ktorý prinesie Božiu vládu na tento svet. A ajhľa, ten niekto práve prichádza. Je to Ježiš, syn tesára z Nazareta. Ján, pretože bol prorok, poznal v Ježišovi Božieho syna. Čo ale Jánovi nejde do hlavy, prečo ten Boží syn vchádza do toho špinavého Jordánu a chce sa tiež nechať pokrstiť? To predsa nie. Takto to byť nemá. Takto to Ján nemyslel. Ježiš má predsa vládnuť tomuto svetu. Veď v ňom prichádza sám Boh. A Ježiš hovorí tú podivnú vetu. Sú to vôbec prvé slová, ktoré Ježiš v evanjeliu vysloví. "Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.“ Nechaj to teraz. Pripusť, že Boh koná inak, než si si myslel. Pripusť, že Božia vláda na tomto svete sa neuskutočňuje silou ani zbraňami. Pripusť, že Boh môže byť i v obyčajnom človeku, že môže chcieť byť jedným z ľudí. Pripusť, že ani ty, ako prorok, Pánu Bohu úplne nerozumieš. A hlavne, že mu nemáš právo diktovať, ak má alebo nemá konať. Pripusť, že Božia spravodlivosť je prosto iná, než tá tvoja. Ján už mu nebráni. Natoľko je prorokom, aby uznal, že je to Božia vec, ako chce byť s ľuďmi. A ak chce byť úplne ako jeden z ľudí, ak chce dobrovoľne stáť bok po boku tým, ktorí si život spackali, je to len jeho vec. Ján takto Boha prijal. Nie ako silného a úspešného, nie ako divotvorcu a záruku úspechu. Ale práve ako človeka. V tom sa nebesá otvorili a z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný syn, ktorého som si vyvolil. Toto som ja, takto chcem byť s vami. Ešte raz čítame v evanjeliách rovnaké vyznanie. To vtedy, keď visí mŕtvy Ježiš na kríži a akýsi rímsky vojak hovorí: On bol naozaj Boží syn. Ani Ján, ani rímsky vojak neprijímajú Boha, ako záruku dobrého života. Ako niekoho, kto im bude vždy pomáhať, vytiahne ich z každého problému, nikdy im nedá upadnúť. Ján sám bol nedlho nato popravený, pretože pánom a paniam hore sa veľmi nepáčilo, čo všetko ten Ján vidí a hovorí. Ani vojak pod krížom nemohol očakávať, že by mu ten popravený človek mohol nejako zabezpečiť pokojnú starobu. Oni jednoducho prijali Božiu pravdu. Božiu spravodlivosť. A tá im v tú chvíľu bola viac, než vlastné zabezpečenie, vlastné bezpečie, vlastný pokoj. Neslávime náhodou to samé a nepriznávame sa k tomu každé Vianoce? Že už narodenie Boha do tohto sveta bolo iné, než by človek čakal? Nebolo v tom nič triumfálne. To dieťatko v žľabe pre dobytok predsa tiež nikomu nesľubovalo naplnenie túžob a vlastných cieľov. Jednoducho tam bolo. Tak sa Boh chcel medzi ľudí narodiť. I to bolo súčasťou tej Božej spravodlivosti. Život s Bohom nie je ani barlička pre tento život, ani záruka ani poisťovňa. Život s Bohom je ale životom v pravde. V tej Božej pravde, podľa Božej spravodlivosti. Pripusť to teraz, že tá pravda je iná, že sa neriadi podľa našej ľudskej, ekonomickej ani inej logiky. Pripusť, že v živote s Bohom nejde v prvom rade o naplnenie tvojich potrieb a túžob. Ale že ide o priznanie sa k pravde. Pripusť to teraz a uč sa tú Božiu spravodlivosť poznať. Uč sa poznať, že byť Božím dieťaťom znamená byť bok po boku s ľuďmi, ktorí ťa potrebujú. Pripusť to teraz. Čo bude potom? Nechaj sa prekvapiť. Možno to bude niečo, čo oko nevidelo, ucho nepočulo, čo ani do srdca človeka nevstúpilo. Amen
Modlitba: Hospodine, náš Bože a Otče v Pánovi Ježišovi Kristovi, ďakujeme Ti, že si ústami prorokov oznamoval príchod Zástancu hriešnikov, príchod Tvojho Baránka, ktorý sníma a odnáša hriech sveta. Oslavujeme Ťa, že si Ho v plnosti času poslal na tento svet, dal si Mu telo z Márie Panny a ako dospelého si Ho zjavil Izraelu skrze Jána Krstiteľa. Velebíme Ťa, že si sa priznal k Ježišovi z Nazareta ako ku svojmu Synovi, v ktorom si našiel zaľúbenie, a to nielen pred Jeho telesnými súčasníkmi, ale pred ľuďmi všetkých vekov a všetkých národov. Ďakujeme, že i my smieme poznať tieto Tvoje slávne slová, i keď si ich vyslovil pred viac ako dvoma tisíckami rokov. Ďakujeme, že sa nás táto správa bytostne týka, lebo Ty si svojmu Synovi zveril podivuhodné dielo – zastúpenie nás hriešnych - a skrze tohto Zástupcu nám opäť otváraš nebesá: smieme k Tebe volať ako ku svojmu Otcovi a už nikdy nemusíme byť v tomto svete sami.
Amen.
