2. nedeľa po Zjavení, 17.01.2021

 

 

2. nedeľa po Zjavení, 17.01.2021

 

 2 Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti! Ty si mi uľavoval v tiesni - zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu! 3 Ľudia, dokedy česť moja bude v potupe? Dokedy chcete daromnosti milovať a vyhľadávať lož? 4 Vedzte, že Hospodin divne si vyznačil zbožného; Hospodin počuje, keď volám na Neho. 5 Chvejte sa a nehrešte; premýšľajte v srdci na svojom lôžku a zmĺknite.. 6 Obetujte správne obete a dôverujte Hospodinovi! 7 Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci? Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre. 8 Dal si mi väčšiu radosť do srdca, ako keď oni majú mnoho obilia a muštu. 9 V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne.

ŽALM 4

 

I. Tiež sa vám stáva, že niekedy po namáhavom dni či po sérii nekončiacich úloh konečne ľahnete do postele, zatvárate oči, a nič? Na smrť unavená myseľ sa rozhodla, že práve dnešná noc je viac než vhodná na vyriešenie všetkých problémov sveta. Oči za viečkami behajú, vy sa prepadáte čím ďalej divokejšou špirálou kamsi hlboko a cítite, ako vám v tej hĺbke na ramena dopadá čím ďalej väčšia ťarcha obáv o blízkych, o budúcnosť, nedoriešených sporov, tlak rastie. Strach o deti a vnúčatá, o ich dospievanie, aby z nich vyrástli láskaví a poctiví ľudia, dopady covidovej doby na ekonomiku, zvlášť na rodinný rozpočet a hypotéku, zdravie naše i blízkych, a čo potom svet – útoky na demokraciu, kam ten svet speje… A potom si hovoríte, človeče, už dosť, stačí, spi a nechaj to tak. Myslieť si, že vyriešiš všetko, čo ťa tlačí, počas jednej bezsennej noci, je naivné.

   Kráľ Dávid zdá sa podobné noci poznal a svoju skúsenosť zapísal do veršov štvrtého žalmu. Dávid ponúka seba poznávací, večerný rituál vhodný pre každú noc, zvlášť potom pre tie noci bezsenné: Volanie k Bohu, ktorého zámerom je dospieť pokoja, upokojiť sa, zabaliť sa do Hospodinovej starostlivosti ako do deky a konečne v bezpečí zaspať. Na svoje úzkosti nie sme sami. Nezaškodí si to každý večer pripomínať a regenerovať svoju dôveru v Hospodina.

   Volanie k Hospodinovi, modlitba, nie je cieľ, ale prostriedok komunikácie, ku vzájomnému dorozumievaniu sa. Bez komunikácie nemá žiaden vzťah dlhé trvanie, to je naša skúsenosť z dôb dospievania a prvých lások alebo bolestivejšie z vlastných rodín, kde rodičia a deti alebo dlhoroční manželia spolu, žiaľ, hovoriť už nedokážu. Bez túžby vypočuť, čo mi chce partner povedať, bez túžby vyrozprávať svoje zážitky či vnútorné pochody vzťahy vädnú ako nezalievaná kvetina. To je druhou Dávidovou výpoveďou, totiž nielen, že Dávid volá k Hospodinovi, Hospodin tiež počuje.

   Dávid prechádza nejakou úzkosťou – nevieme, čo tvorí pozadie jeho výpovede, tých úzkostných stavov nemal málo – od prenasledovania Saulom a úzkostí jaskyne, v ktorej by mohol Saula zabiť, cez problémy s vlastnými deťmi, hriešne vzplanutie k žene iného a následnú úkladnú vraždu jej manžela, až po smrť v hriechu počatého dieťaťa a boj o kráľovský trón s vlastným synom… Dôvodov pre bezsenné noci mal Dávid nemálo, a preto znie jeho vyznanie: „Ty si mi uľavoval v tiesni“  (Ty si mi v úzkosti priestranstvo spôsoboval / BKR/, v súžení mi zjednáš voľnosť“, preto znie jeho vyznanie vierohodne / EKP/). Alebo v žalme 118 David vyznáva: „ 5 V tiesni som vzýval Hospodina; Hospodin ma vypočul a vyslobodil ma. (118,5)

   A čo keď prežíval Dávid úzkosť existenciálnu? Ako na tom som s Bohom? Som síce kráľ jeho vyvoleného ľudu, ale k svätcovi mám predsa len ďaleko… Túto myšlienku môže podoprieť predchádzajúci Dávidov žalm: „ 3 Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha!  (Žalm 3,3) Čo sú to za hlasy, ktoré Dávid počuje? Nepriatelia, priatelia, kňazi, svedomie? Nevieme. Dávid by sa s nimi rád popasoval, povedal im, že je to inak, než si myslia. Že spása Božia je mu blízko. Dávid usína a hecuje sám seba, chce sa povzbudiť – choďte odo mňa, zlé hlasy, Boh je predsa Bohom spravodlivosti mojej. Nie, že by som ja sám bol spravodlivý, ale on sa stáva mojou spravodlivosťou, Boh ma i dnes, tejto noci, prikrýva svojim plášťom spravodlivosti. Jeho spravodlivosť ma zahaľuje, smiem teda spať bezpečne. Bohom prikrytý. S Bohom zmierený.

   Vo chvíľach, kedy pochybujeme, kedy sme vystavení rozhovorom s tými, ktorí našu dôveru v Pána sveta nezdieľajú, potrebujeme počuť uistenie – uistenie, že Boh skutočne pôsobí, že koná, pomáha, posilňuje, že ukazuje cestu z temných dier. Že zrazu, ani nevieme, ako sa to stalo, nachádzame východisko, východ z temnej jaskyne a pred nami sa roztvorí priestor slobody. V situácii, kedy nám je úzko, kedy strácame pôdu pod nohami, kedy srdce prudko búši, kedy sa nemôžeme nadýchnuť, kedy nás tiesni dav, alebo naopak samota či nemoc, je dobré si pripomínať, že tých situácií, kedy nás tlačila topánka, kedy bol výhľad obmedzený, kedy sa náš životný priestor scvrknul do pretesných, neúnosných rozmerov, bolo už mnoho. Volali sme, Boh počul a v našej úzkosti nám priestranstvo spôsoboval. Doprial nám životný priestor. Máme skúsenosť, ale tiež krátku pamäť. Pokiaľ platí, že opakovanie je matkou múdrosti, potom každovečerné spomínanie na Boží príbeh s nami, regeneruje našu dôveru v Hospodina spôsobom, ktorý nemá obdoby.

II. Človek je podivný tvor, slobodný. A napriek tomu slobodu druhému človeku mnohokrát upierame, utláčame jeden druhého, redukujeme druhému životný priestor. Niekedy i v dobrej vôli a v srdečnom presvedčení, že pre toho druhého chceme to najlepšie, mu zmenšíme akvárium a potom ťažko lapá po vzduchu. Doprajme svojim blízkym životný priestor, nespôsobujme si navzájom úzkosti, neprivádzajme sa navzájom do úzkych. Boh predsa úzkosti mení na široké priestranstvá slobody. Nechcime riadiť druhých, veď ani Boh tak s nami nejedná. Dopraje nám priestor, aby sme rástli a rozvíjali sa, kvitli každý svojim vlastným spôsobom. Dopraje nám priestor pre chyby a tiež pochybnosti, pre slobodu stať sa kým chceme. Nie je iba jedna úzka šablóna, do ktorej musí každý človek zapadnúť…

III. Covidová doba nám prináša zúženie životného priestoru. Mnohí by sme radi už videli nejakú zmenu k lepšiemu, nastavenie kurzu von z tejto podivnej neistej doby. Zdá sa, že i Dávid mal okolo seba už netrpezlivých ľudí, ktorí túžili vidieť a zažiť konečne dobré veci. A my sa tiež pripájame, kiež už pandémiu prekonáme, kiež sa môžeme schádzať v spoločenstve, v kostole, s priateľmi, ísť za kultúrou, vycestovať, kiež sa náš životný priestor opäť rozšíri. „Ty si mi, Hospodine, v úzkosti priestranstvo spôsoboval, zmiluj sa teda znovu a opäť, vypočuj moju modlitbu. Hospodine, pozdvihni nad nami svoj jasný obličaj, ukáž nám svoju jasnú tvár a poteš nás svojou blízkosťou.“

   Tesne po Vianociach zomrela moja mama. Vnímali sme úzkosť, ktorá sa nás bytostne dotýkala a ktorej sa nikto z živých nevyhneme. Čo môže byť tesnejšou úzkosťou než steny rakve, než smrť blízkeho, než smrť sama?

Život ustrnie spôsobom dosiaľ nepoznaným. Avšak vyznávame, že Hospodin nám v úzkostiach spôsobuje priestranstvo, že nám uľavuje v úzkostiach. Potom nad nami vzíde jas Hospodinovej tváre – pre Ježiša Krista Hospodin premení smrteľnú úzkosť v šíre priestranstvo života.

   Konečná nádej je tou poslednou témou, o ktorej Dávid spieva. Pozval nás, aby sme v rozhovore s Bohom obnovovali náš vzájomný vzťah, aby sme si pripomínali náš spoločný príbeh, čím všetkým sme prešli, a tým aby sme regenerovali našu dôveru v Hospodina. Ako sa spieva v jednej duchovnej piesni: „Úzkosťami mora  prešli sme v jeho sile, Baránok zve nás k hostine, oblečme rúcho biele. Radujme sa, veseľme sa, chválu vzdávajme“(Evang.kancionál č.153). To preto, že Boh je Bohom, ktorý nám v úzkosti, a to i v úzkosti najvyššieho kalibru, pôsobí úľavu. Večerný rituál, nie len pre bezsenné noci, ktorý nám David ponúka, mieri k pokoju. A teda: V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne. Amen.

 

Modlime sa:

Náš Pane Ježiši Kriste, Ty si nám otvoril cestu nového pravého života, ukázal si nám hodnoty, pre ktoré stojí za to žiť, dal si našim životom večný cieľ a zmysel. Ďakujeme Ti za to, že Ty si Ten, ktorý uľavuješ v tiesni a počuješ našu modlitbu.

Preto sa teraz modlíme: za tých, ktorí sú vo svojom zamestnaní druhým oporou, posilou a nádejou. Prosíme za lekárov, zdravotnícky personál, ošetrovateľky i záchranárov. Daj im k ich práci potrebnú vytrvalosť a silu, mieru súcitu, ľudskosť a lásku. Modlíme sa za nemocných a opustených, za smutných a trúchliacich. Daj nádej na uzdravenie, daruj útechu a povzbudenie. Modlíme sa za tvoj ľud. Dávaj nám počuť svoje slovo, ktoré vedie po tvojich cestách a posilňuje vieru. Uč nás, ako vydávať o tebe a o tvojej spáse dôveryhodné svedectvo, aby ťa i druhí mohli nájsť ako ten najlepší základ pre svoj život a ako Toho, ktorý dáva úľavu v tiesni a počuje keď voláme. Prosíme, naplň nás svojim Duchom.

 

Amen.

 

 

Undefined
Priloha: