Posledná po Zjavení, 24.01.2021
1 Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2 Tam sa premenil pred nimi a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo. 3 A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. 4 Peter prehovoril k Ježišovi: Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobí tu tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. 5 Keď on ešte hovoril, ajhľa, jasný oblak ich zastrel a z oblaku ozval sa hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo; Jeho poslúchajte. 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a náramne sa báli. 7 Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! 8 A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. 9 Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych!
Mt 17,1-9
Po šiestich dňoch Ježiš vzal Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch. Od čoho uplynulo šesť dní? Od chvíle, kedy Peter ako prvý z ľudí poznal a vyznal – Ježiš Nazaretský, ty si Mesiáš. Pochopil. Uveril. Zrazu to do seba zapadlo – áno, je to tak. Ty si Mesiáš.
Vzápätí Ježiš povedal, že ide do Jeruzalema, bude mnoho trpieť, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený. A to bol pre Petra šok. Keď si Mesiáš, tak nebudeš trpieť! Vzal si Ježiša nabok a začal ho karhať, o čom to hovorí! A Ježiš ho napomenie, choď za mňa, tvoje myslenie nie je z Boha ale z ľudí.
Ako veľmi na to obidvaja mysleli? Ako vyzerali ďalšie dni po takom rozhovore? Šesť dní po tejto udalosti stúpajú na vysokú horu. Stvoriteľ potreboval šesť dní na stvorenie, učeníci mali šesť dní na to, aby si to zrovnali v hlave. Niekedy si tiež rovnáme v hlave, čo sa stalo. A ešte to nemáme zrovnané a prídu ďalšie udalosti a vŕši sa to v nás, ako ľadové kryhy na jar v potoku.
Vystúpili na vysokou horu. Na miesto, kde sa často dialo niečo medzi človekom a Bohom. Mojžiš, Eliáš, Ježiš, každý z nich už na vysokej hore bol a niečo dôležité sa dialo. Teraz tam stúpajú krok za krokom i učeníci. A Ježiš bol premenený pred ich očami; jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol oslnivo biely. Učeníci už z toho musia byť zmätení. Najprv že má trpieť, a teraz pravý opak utrpenia. Stále im Ježiš búra ich predstavy. Kým on vlastne je?
Najprv ho videli ako mimoriadneho muža. Potom sa z mimoriadneho muža vykľuje Mesiáš. Vzápätí sa majú vyrovnať s Mesiášom, ktorý bude mnoho trpieť. A po šiestich dňoch je to zase inak. Jeho tvár ako slnko a oslnivo biely odev.
Možno začínajú tušiť – bude trpieť, áno, ale potom sa ešte niečo stane. Utrpenie nie je to posledné čo ho čaká. Ešte niečo bude. Sláva, svetlo, odev oslnivo biely.
Možno učeníci cítili niečo podobné, čo cítime my, keď lekári povedia našim milým, je to vážne už pre nich nemôžeme nič urobiť. Inými slovami – koniec. A my hľadáme, a tušíme a veríme, že po utrpení ešte niečo príde. Niečo, čo nie je z tohto sveta, ale mieri to sem za nami. Utrpením to tu nekončí. Boh sa o to stará.
A hľa zjavil sa im Mojžiš a Eliáš, ako spolu hovoria.
Keď hľadáme prečo Mojžiš a Eliáš, môžeme hľadať, čo majú títo dvaja spoločné s Ježišom. Obaja starozákonní mužovia bojovali za vieru v Boha bez povier a predsudkov. To Ježiš tiež. Obidvom pritom išlo o život, Ježišovi tiež. Obaja skončili divne. Mojžiš nedošiel do zasľúbenej zeme a jeho hrob nikto nikdy nevidel, Eliáš zmizol, bol vzatý do neba. Na Ježišovom konci nebolo tiež nič bežné.
Koniec tých troch mužov vyzerá z ľudského hľadiska ako stroskotanie. Akoby nestačili dokončiť, čo chceli, povedať čo mali. Ešte je niečo pred nimi. To majú možno spoločné s Ježišom. Ešte nie je koniec. Ešte je niečo potrebné dodať k životu, ktorý dosiaľ končí smrťou. Možno je to tam na hore porada pred rozhodujúcim bojom.
Potom čítame – a na to Peter odpovedal. Zaujímavé. Nikto sa ho na nič nepýtal. Tí traja veľkí hovorili spolu. Peter asi reaguje na to, čo videl. Na to odpovedal. Majstre, postavme stany. Každému z vás jeden. Na seba a na Jakuba a Jána nemyslel.
Snáď je to pokus tú chvíľu zastaviť, a urobiť z nej skutočnosť. Je tu dobre. Takto nech to zostane. Čo by si chodil do Jeruzalema, tam ťa čaká utrpenie a smrť. Zostaneme tu, sú tu slušní ľudia, žiadne nemoci, krik, utrpenie.
Niekedy by sme tiež radi pozdržali krásne chvíle. Aby nám ich nekazilo pomyslenie na to, čo príde. Krásna chvíľa trvá, tešili sme sa na ňu, ale my už či chceme alebo nie myslíme na to, že skončí. Zajtra zase do práce, dohadovanie, online schôdze, a potom nakúpiť a zaplatiť faktúry.
Ešte Peter nedohovoril a svetlý oblak ho zatienil. Doslova oblak svetla ho zatienil. Boží hlas zaznie z oblaku svetla. Toto je môj milovaný syn, ktorého som si vyvolil. Toho poslúchajte. Ako pri krste, i teraz potvrdenie zhora. Potvrdenie, že syn ide dobrou cestou. Je to v súlade s Božou vôľou, aby šiel do Jeruzalema a trpel. Toho poslúchajte. Počúvajte ho a žite podľa toho.
Keď to učeníci počuli, padli tvárou k zemi a veľmi sa báli. Keď sa človek stretne so živým Bohom, je to šok. Mojžiš už tú skúsenosť má za sebou. Tiež sa bál keď horel ker a Boh ho posielal do Egypta. Vydeseným je potrebná pomoc. Preto prichádza väčšinou anjel, ako k pastierom pri Kristovom narodení, aby ich upokojil. Teraz prichádza Ježiš a upokojuje ich. Dotkol sa ich a povedal, vstaňte a nebojte sa. Oni pozdvihli oči a už nikoho iného než Ježiša nevideli.
Potom zostupovali z hory a Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nevykladali, dokiaľ Syn človeka nebude vzkriesený z mŕtvych. To čo videli a prežili, nemá bez jeho zmŕtvychvstania zmysel. Nikto tomu neporozumie. Nevykladajte o tom. Týka sa nás nejako ten príbeh?
Určite týka. Ako? Ukazuje, aké dôležité je búrať falošné predstavy o Kristovi. Falošné predstavy sú ako zrkadlové bludisko. Pôsobí zmätok a nikam nevedie. Náš záchranca je ten, kto sa narodil v chudobe, vnášal Božiu lásku na zem, trpel, zomrel za naše hriechy a bol vzkriesený. Žije, je s nami, koná a raz príde. Krstom patríme jemu. Čo je nad to – skúmajme starostlivo, či nám to nezakrýva to podstatné.
Žijeme v jednej udalosti, ktorá začala Abrahámom, ide cez Eliáša a Mojžiša a učeníkov kedysi až k nám dnes. Udalosť, ktorú má Boh vo svojej réžii. Krstom sme jej súčasťou. To nám dáva dôstojnosť. Nie sme hej počkaj.
Robíme chyby. To áno. Nie sme dokonalí svojim chovaním. Niektoré veci sa nám nedaria. Niečo nám vykĺzlo z ruky a rozbilo sa. Desíme sa nemocí, bojíme sa o svojich blízkych. To k nám patrí.
Ale. Ale sme uprostred procesu, ktorý Boh začal, ktorý Boh tiež dovedie do cieľa.
Ideme, a Boh nás vyzýva, aby sme Krista počuli a poslúchali. Pretože po utrpení ešte niečo príde. Niečo ako svetlo, biely odev, alebo hostina. Amen.
Modlime sa: Pane Ježiši Kriste, ty si to svetlo sveta. Nech ťa vidia všetci, ktorí strácajú nádej, sú nemocní, prepadajú malomyseľnosti.
K tebe voláme: prosíme ťa vyslyš nás!
Tebe patríme po celý svoj život. Nielen niekedy, nielen v nedeľu. Pozývaš nás, dávaš nám svoje dary, tŕpneš keď sa ti strácame, ponáhľaš sa za tými, ktorí si kazia život. Posilňuj našu vieru.
K tebe voláme: prosíme ťa vyslyš nás!
Niekedy sa zdá, že nielen my, ale i neveriaci dobre vedia, aký si, aký by si mal byť, čo by si mal robiť, o koho sa starať, čo si urobil zle a čo by sa nemohlo stať, keby si skutočne bol. Falošné predstavy rastú ako burina a clonia vo výhľade na teba. Veď nás, aby sme sa stále pýtali, teba počuli a teba poslúchali. A toho čo sa o tebe len tak hovorí sa nebáli.
K tebe voláme: prosíme ťa vyslyš nás!
Prosíme za tých, ktorí sú nemocní. Za tých, ktorí sa o nemocných starajú. Skláňaj sa Pane k strápeným, potešuj unavené srdcia, neprestávaj dávať svoj pokoj ustrašeným a nepokojným.
Prosíme ťa vyslyš nás, keď voláme: Otče náš...
Amen
