Nedeľa po Deviatniku, 07.02.2021
4 A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14 Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15 Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok. (L 8, 4-15)
Bratia a sestry, naháňa nám tento príbeh strach? Máme obavy z toho, že by sme mohli trebars patriť k tým trom zlým druhom pôdy? Alebo nás podobenstvo naopak upokojuje, pretože patríme k tej dobrej pôde? Myslím, že oboje pocity sú dosť možné. Pretože je ťažké rozhodnúť, či podobenstvo teší alebo varuje, či šíri optimizmus alebo skepsu.
Ježiš určite nepopisuje štyri rôzne druhy pôdy nadarmo. Nehovorí jednoducho: sú takí a takí ľudia, ľudia, u ktorých slovo úžitok prinesie, a ľudia, u ktorých sa to nestane. A popisuje to tak presne, aby v tom jeho poslucháči našli sami seba -- a aby s tým sebapoznaním niečo urobili.
Najprv je tu spomenutá cesta. -- hladká a udupaná. Inak to ani nemôže byť pri tom, keď sa deň čo deň takou cestou chodí. Na ceste je pohyb, niekedy ruch a zhon. Ľudia, starosti a trápenie, akcie a prúdy informácií nás predchádzajú, idú okolo nás a prejdú nami bez toho, aby v nás niečo zostalo. Tak niet divu, že naša vnímavosť klesá, že sa stávame necitlivými.
Sme na tom podobne? Niečo počujem, ale nedám si ani čas, ani trochu kľudu prijímať to, premýšľať o tom, skúsiť tomu rozumieť. Hneď je tu toľko iných vecí, ktoré sa na mňa vrhnú. Niečo počujem alebo čítam a v ďalšej chvíli je to zase preč, zabudnuté. Tiež mám svoje vyšliapané myšlienkové cesty, a je ťažké vôbec vnímať, čo vedie inam.
Aké to je, keď slovo Božie dopadá na takú udupanú cestu? Potom sa nedotýka, nejde pod kožu, nevyvoláva žiadnu reakciu -- a o chvíľu sa odplaví každodenným životom, návalom denných informácií, obrazov a starostí.
A potom je tu skalnatá pôda. V našom podobenstve je prekážkou. Na skale leží tenká vrstva pôdy, takže zrno môže vzklíčiť. Slovo sa tu teda neodráža, ale je prijímané, dotýka sa, vyvolá dokonca nadšenie, ktoré stúpa ako vlna do výšky. Človek sa zrazu rozohní pre jednu myšlienku, a chce ju okamžite uskutočniť, chce hneď vidieť, ako to rastie.
Ale skala pod vrstvou pôdy nedopustí, aby to išlo hlbšie, nenechá zakoreniť, nedáva oporu. A tak väčšinou to nadšenie dlho nevydrží. Nemusí sa na nás ani privaliť búrka a vlnobitie, nemusí páliť slnko -- nemusia v ceste stáť veľké ťažkosti ani pokušenia. Často to nadšenie len tak usne, zvädne, vyschne, zmizne tak rýchlo, ako prišlo. Nemá základ, ktorý by ho živil, zhasne ako oheň zapálený od slamy, ako pominuteľná žiara. Už sú tu zase iné veci, ktoré upútavajú pozornosť, ktoré sú zaujímavejšie...
A zrno, ktoré padlo do tŕnia?
I tu evanjelium oslovuje, klíči. Vniká dokonca dosť hlboko, je chápané, čosi sa začína diať. Žiadne rýchle a zbrkle konanie, ale kroky pravého nasledovania.
Ale potom sú tu i starosti o vlastný úspech, o istotu... Tieto starosti rastú vedľa dobrého zrna a udusia malé začiatky v zárodku. Odvedú človeka od toho, aby robil to, čo ako slovo Božie počul a ktorému tak rozumel.
Cesta, skalnatá pôda, pole tŕnia -- od každého kus máme asi všetci v sebe. Nie sme iba a len jedným druhom pôdy. Prežívame rôzne obdobia a rôzne situácie.
Niekedy sa od nás všetko odráža a podobáme sa udupanej ceste.
Potom nás zase osloví a dotkne sa napríklad biblický príbeh, trafí sa presne do našej situácie. Vieme zrazu ako ďalej, čo urobiť, kde a ako pomáhať. Plánujeme si to a vlastne nám nič nebráni to urobiť, ale nejako je tej chuti nasledujúci deň už menej, a po niekoľkých dňoch nám to nepripadá už ani tak veľmi dôležité.
A niekedy rozumieme, tušíme a urobíme prvý krok. Ale než z toho môže niečo vyrásť a dozrieť, sú tu zas všetky tie ostatné priania a túžby, ktoré sa vynoria: tie ostnaté a pichľavé rastlinky egoizmu a ctižiadosti, rýchlo bujnejúca burina strachu a pochybností, tá všade sa zelenajúca pohodlnosť...
Bratia a sestry! Ako byť dobrou pôdou? Čo urobiť s tými udupanými cestami v nás, s tým ruchom, s tou hektickosťou života, ktoré nás robia tak nevnímavými?
Podobenstvo nám hovorí, že slovo Božie padá na všetky druhy pôdy, ale zmeniť pôdu nevie. S tým sa nedá nič robiť!?
Zvládneme ale odstrániť tŕne, prelomiť zatvrdnuté miesta vo vnútri, pozastaviť každodenný ruch, ktorý znecitlivuje?
Nie sme ale raz a navždy zviazaní s jedným druhom pôdy. Sú tu obdobia a situácie, raz prevažuje to a druhýkrát ono. Dokonca sa to mení každý deň. A tak máme nádej, že i v nás je niekde kúsok dobrej pôdy, že sa nám môže dariť byť dobrou pôdou. To je dobrý začiatok... Verím, že to Božie zrno v nás má veľkú silu...
Verím, že mu stačí i malý kúsok dobrej pôdy, aby prinášalo úžitok a tak presahovalo i do ďalších polí života. Verím, že sa tá rastlina, ktorá rastie na kúsočku dobrej pôdy vie i ďalej rozšíriť, a víťaziť nad tŕním a dávať tieň na skalnatú pôdu, a pomaly sa rozbujnieť na cestách a tak ich zaplaviť. Amen.
Modlime sa: Pane, čo všetko bráni, aby sme Ťa počuli... Vyznávame pred tebou, že niekedy je to tvrdé a neprestupné srdce. Niekedy povrchnosť. Inokedy ustaranosť a to, že vlastne nevieme, čo od života chceme. Prosíme veľmi, ty sám nám pomôž s kvalitou pôdy nášho srdca. Skypri ho túžbou, ľútosťou, pravým pokáním. Pomôž nám, nech prijmeme, to čo nám tak bohato ponúkaš. Amen.
