3. nedeľa po Veľkej noci, 25.04.2021

 

 

3. nedeľa po Veľkej noci, 25.04.2021

 

16 Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. 17 Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi? 18 Hovorili si teda: Čo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. 19 Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? 20 Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. 21 Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. 22 Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť. 23 A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. 

 32 Ajhľa, prichádza hodina a (už) prišla, že sa rozpŕchnete každý svojou stranou a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. 33 Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.

                                                                              (J 16,16-23a.32-33)

            Vo svete máte súženie. Ale vzchopte sa, ja som premohol svet. To hovorí Ježiš svojim priateľom, učeníkom.

            Máte vo svete súženie? Kto ho nemá?! Ale na druhej strane veľmi záleží na tom, s kým sa porovnávame, podľa čoho hodnotíme vlastnú situáciu. Iste by mohlo byť i horšie, mohlo by byť i lepšie.

Ale tá Ježišova otázka asi nemieri k nejakému „objektívnemu“ posúdeniu vlastnej situácie a situácie sveta. Proste „súženie“... trápenie, napríklad z toho, čo sa vo svete deje a čo sa nás tiež dotýka. Je toľko súženia, toľko trápenia. A my voči tomu stojíme s prázdnymi rukami.

            Vo svete máte súženie. Ale vzchopte sa, ja som premohol svet.

Vzchopte sa - ja som premohol svet, povie Ježiš! On, Ježiš, Boh toto súženie a trápenie premohol, premáha. Premáha ho v dejinách sveta - vždy je toľko dobrých ľudí, ľudí, ktorí napriek svojim trápeniam, ťažkostiam a všetkým možným nepriazňam pomáhajú, sprevádzajú druhých a sú oporou tým, ktorí padajú. To Božia láska, ktorá v ich srdci našla úrodnú pôdu, im dáva silu. Boh nesie tento svet, ako Ježiš niesol svoj kríž, aby sa za svet a nás všetkých obetoval.

Boh nesie tento svet, ale svet je ťažký - je v ňom veľa zlého. A nemyslím si, že by to bolo tým, že je veľa zlých ľudí. Ľudia sú dobrí, ale každý má možnosť zla hlboko v sebe. A niekedy je to túžba, žiadostivosť, niekedy strach, niekedy ťažká situácia a nároky, ktoré nie je možné zvládať, niekedy šialené prostredie, rodina, skrze ktorú človek vstúpil do sveta a hneď dostal kopanec do chrbta - toto všetko je tým, čo v človeku dáva rásť zlu, až ho zlo pohltí a zomelie, až sa mu zlo stane bežnou vecou, na ktorú si zvykol.

Boh však nesie tento svet a s Ježišom tento svet a zlo v ňom premáha. Vo svete samom, ale tiež v čase, kedy svet už nebude.

            V evanjeliu podľa Jána sa ocitáme v situácii, kedy Ježiš hovorí so svojimi priateľmi a pripravuje ich na dobu, kedy s nimi nebude.

Čo to bude za dobu? Aký čas, aké doby to budú?

            Dve doby to sú. Dve doby sú tu predohrou k dobe tretej.

            To znie trochu tajomne, že?! I učeníci boli celkom napätí... O čom je reč? Onedlho ma neuvidíte a onedlho ma opäť uzriete... Amen, amen, hovorím vám, vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení v radosť.

            Prvé onedlho, máličko - prvou dobou je Veľký Piatok - doba zatmenia a mlčania Božieho, súženia a náreku. Doba beznádeje a tmy, ktorá pohltila svetlo. Doba zatvorených dverí.

            Druhé onedlho - druhá doba je Biela Sobota, deň ticha a prázdnoty, strachu, ktorý sa mení v úzkosť. Obe doby, obe dve onedlho, sú tu predohrou k dobe tretej - ku vzkrieseniu, k nedeli. K dobe pšeničného zrna, ktoré „umiera“ a mizne v zemi, aby znenazdania vyklíčilo a vydalo veľkú úrodu. Vzkriesenie, radosť, budúcnosť a nádej. Doba od Veľkého Piatku do Veľkonočnej nedele je dobou každého z nás, všetkých ľudí. Je to tvar, oblúk, ktorý opisuje existenciu každého človeka. Každý človek vo svojom živote, a možno i niekoľkokrát, prejde obdobím strachu, krízy, beznádeje. A tiež obdobím prázdnoty, priestorom ticha, kedy nevie, čo má povedať a iné hlasy neznejú. Alebo ich znie až moc naraz, ale v tom hluku je človek aj tak sám.

Potom sú však tiež obdobia sily, lásky, nádeje. Čas hĺbky a zmyslu. Ako keď sa Ježiš ukázal Márii  Magdaléne pri hrobe, keď ho nepoznala, a splietla si ho so záhradníkom, ale on ju oslovil a jej sa otvorili oči, i srdce. Alebo keď mali učeníci zo strachu zatvorené dvere, ale Ježiš napriek tomu prišiel a pozdravil ich  prianím pokoja. Alebo keď dvaja z nich utekali do Emauz, preč z Jeruzalema, a v tom sa k nim pripojil tretí pútnik, neznámy. Keď potom lámal chlieb, poďakoval Bohu a dával im, tak Ježiša poznali.

Alebo keď... slávime Večeru Pánovu a prijímame chlieb a víno, keď čítame Bibliu, keď sa modlíme... v rôznych situáciách a stretnutiach sa vlastne stretávame s Bohom, s Ježišom, v Duchu svätom - v tej činnej láske. Keď vo vnútri, v sebe, cítime hlboký pocit Božej blízkosti, Ježišovej prítomnosti...

A potom... tá tretia doba, doba nádeje, nás ponesie a prenesie, až dôjdeme v živote na jeho koniec, na druhý breh, do večnej radosti. To už nebude predohra, to bude koncert najlepší aký kedy bol. Verte.

            Textom zo 16 kapitoly evanjelia podľa Jána sa ocitáme pred Veľkou nocou. Učeníkov a iných nasledovníkov to všetko ešte len čaká - zdesenie a bolesť, beznádej a útek za zamknuté dvere. Ešte sú na ceste k Veľkému Piatku. Ešte nevidia stáť kríže – pre Ježiša a zločincov s ním popravených, ani tie vlastné kríže, ktoré na nich kdesi v budúcnosti čakajú. Nevidia ani kríže tých ďalších, ktorí prídu po nich. Zatiaľ ešte nevidia, nerozumejú.

            Asi ako my, keď sme ponorení do behu dní, týždňov a rokov, a nevidíme, nerozumieme. Ich otázky sú i našimi otázkami - prečo? čo znamenajú tie slová? čo to znamená? nevieme, o čom hovorí...

Prečo k radosti a šťastiu patrí i bolesť a utrpenie? Nie je možné, aby sa dieťa narodilo matke bez bolesti?

Bolesť si vždy cestu nájde. Dieťa – to je silný vzťah na celý život, bolesť i radosť, strach i nádej, rozlúčenie. Vďaka Bohu, keď človek zabúda na tú bolesť, ktorá je prehlušená radosťou z nového človeka, z nového času, z malých, krásnych a silných okamihov, ktoré nás naplňujú a dávajú ochutnať zmysel a večnosť. Prežitý a prijatý zármutok sa môže premeniť v novú odvahu k životu a v radosť.

            Situácia Ježišových priateľov zo 16 kapitoly je však tiež dobou poveľkonočnou – vzkriesený Ježiš odchádza a opúšťa vznikajúcu cirkev.

Amen, hovorím vám, vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať. Ako sa mnohí radovali, keď Ježiš zomrel na kríži, tak sa i neskoršie niektorí radovali, keď prenasledovali kresťanov a hádzali ich medzi levov, zatvárali do väzenia či gulagov, nechávali v  Jáchymove ťažiť urán v neľudských podmienkach.

            Koľkokrát sa ešte bude toto opakovať? A koľkokrát sa to bude opakovať v opačnej pozícii – že kresťania sami budú prenasledovať a niekomu inému zatieni kríž svetlo slnka?

            Amen, hovorí, vám, vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať. … Žena, keď rodí, má zármutok, lebo prišla jej hodina. … Vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení v radosť. … Keď žena porodí dieťa, nespomína už na súženie pre radosť, že na svet prišiel človek. … Uvidím vás však opäť, hovorí Ježiš, a vaše srdce sa zaraduje a vašu radosť vám nikto nevezme.

            Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, teda Spasiteľ a Záchranca, je zrodený z Boha, …, a kto sa narodil z Boha, premáha svet. A to víťazstvo, ktoré premohlo svet, je vaša viera.

Ježiš Kristus prišiel skrze vodu a krv, skrze vodu krstu a krv kríža; a Duch o tom vydáva svedectvo, lebo Duch je pravda.

Doba poveľkonočná, je predovšetkým časom radosti a nádeje –  plesajte – Kristus vstal z mŕtvych, a my s ním, nech sa deje čo chce. Päťdesiat dní od Veľkej noci ku sviatkom zoslania Ducha Svätého, je časom radosti, a vašu radosť vám nikto nevezme, nikto! Amen.

 

Modlitba:

Pane Bože, prosíme za všetkých ľudí i za seba, aby sme počuli tvoj tichý hlas, niekedy láskavý, niekedy varovný, a dokázali sa podľa neho v živote riadiť. Daj, aby sme nastúpili včas do tvojej záchrannej archy, skôr, než nám natečie do topánok i do duše.

            Prosíme za tých, ktorým sa život zamotal a oni nevedia, ako rozpliesť klbko problémov, kde vlastne začať, čo zmeniť, ako sa v tom všetkom vyznať. Obdaruj ich svetlom a múdrosťou, nech ich vedie ďalej tvoja láskavá ruka.

            Prosíme za ľudí, ktorí nesú bremeno svojho života, ktoré je ťažké a niekedy k neuneseniu. U teba ho môžu zložiť, k tebe je možné ho priniesť, veď ty vieš najlepšie, čo všetko nás trápi a ťaží, čo sa nám nedarí.

            Prosíme odzbrojuj zlých ľudí, krutých a ľstivých, ľudí, ktorí zámerne slúžia zlu a hovoria mu dobro, a ubližujú druhým. Daj, nech pravda o nich zažiari a ich pozícia a sláva sa stratí ako ranná rosa, keď na ňu zasvieti slnko.

V tichosti sa k tebe modlíme a chceme ti povedať o našich starostiach a trápeniach, a podeliť sa s tebou o naše radosti a nádeje....

Náš Pane, prosíme prijmi naše prosby, veď ty nás máš rád, ako svoje deti. A ako tvoje deti sa teraz k tebe modlíme slovami, ktoré si nás učil... Otče náš....

Požehnanie:

Hospodin nech je vašim ochrancom, nech je Hospodin vašim tieňom po pravici.

Hospodin vás chráni od všetkého zlého, on chráni váš život.

Hospodin bude chrániť vaše vychádzanie i vchádzanie

teraz i naveky.

+

Požehnaj Vás Všemohúci

Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Amen.

Undefined
Priloha: