Krátka história ev.a.v.cirk.zboru a chrámu v Poprade-Veľkej.

V roku 1552 sa celá Veľká pod vedením farára Juraha Stephanyho pridala k reformácii. Obnovená Božia pravda sa zvestovala v terajšom rím.kat.kostole. Do roku 1674 zbor rástol. Potom prišla protireformácia. Zo zboru musel odísť farár i učitelia. Tak zanikla chýrna škola, ktorá vychovávala pre cirkev rektorov a kňazov. Až v roku 1760 si evanjelici začínajú stavať drevený kostolík, ktorý im 57 rokov dobre slúžil. Keď sa začal rozpadávať, rozhodli sa postaviť si tento terajší kostol. Bol postavený v rokoch 1815-1817. Je to tolerančný kostol, bez veže a zvonov. Údajne sa do neho zmestí až 1.000 poslucháčov. V roku 1955 bol kostol generálne opravený a terajšiu podobu dostal v roku 1980.

Príslušnící ev.a.v. cirkvi vo Veľkej boli prevažne nemeckej národnosti. Iba zopár rodín bolo slovenských. Až po 1.svetovej vojne sa Slováci začali húfne sťahovať, najmä z Važca. Medzi usadlíkmi začala pôsobiť Missourska Synoda, ktorá až do r.1968 mala tu svojho farára, Jána Somoru, ktorý tu ako 92-ročný zomrel a ja pochovaný na tunajšom cintoríne. Evanjelická generálna cirkev až r. 1929 tu zriadila svoju misiu, ktorú viedol farár Juraj Raab. V jeho práci pokračoval Ján Bakoš a v čase vytvorenia samostatného slovenského zboru r. 1940 tu pôsobil misijný farár Rudolf Koštial, neskorší biskup ZD.

Po ňom nastúpil Oskár Černák, farár-senior. Nakoľko tu bolo sídlo seniorátu pôsobilo tu veľa kaplánov : Daniel Ľahký, Ján Cúth, Milan Dudáš, Vladimír Kubovčák, Peter Hollý, Pavol Uhorskai, Ľudovít Alth, Július Mišiak, Ján Agnet, Radimír Kramer, Peter Hručiar, Ján Bartko, Ján Hudec, Ján Antal, Juraj Meniar, Milan Jahodník, Bohumil Dianiška. Oskar Černák zomrel 19.apríla1953 a je pochovaný na cintoríne vo Veľkej.

V roku 1952 prichádza do zboru farár Július Filo, ktorého si zbory VD neskoršie zvolili za svojho biskupa a 31.mája 1970 bol v tomto kostole slávnostne inštalovaný. Po jeho odchode do Košíc, kde bolo sídlo biskupa VD, so zbor pozval farára Vincenta Blažka, ktorý bol a je známy svojou náboženskou poéziou a výtvarným umením. Po "nežnej" revolúcii (1989) bol dva roky poslancom vo federálnom parlamente.

V roku 1993 prichádza na pozvanie cirkevného zboru terajší farár Jozef Vereščák.

Návrat na domovskú stránku