Vážený pán biskup, vážený pán primátor, vážený predseda Klubu Veličanov, vážení bratia a sestry,
keď som bola na Veľký piatok v našom chráme, na chvíľu som zavrela oči a skúsila som si predstaviť, čím žili naši predkovia v polovici 19. storočia. Veľčania sedeli v laviciach rovnako, ako my dnes a spínali ruky k Bohu. Bolo to neľahké obdobie. V roku 1855 cholera kosila mladých i starých. Chrámom znelo: „Bože, v prchlivosti tvej nekarhaj nás, ani v hneve tvem nás netrestaj. Smiluj se nad nami Pane, nebo sme nemocní. Uzdrav nás Pane, nebo naše kosti sú strápené a naša duša je zarmútená velice. Bože, jak dluho nás ešte trestať budeš? Zdaliž na veky sa hnevať budeš? Obráť sa k nám Pane a vytrhni naše duše ze súženia. Uzdrav nás pre Tvoje milosrdenstvo. Vieš Pane, že není mŕtveho, který by na Teba pametlivým bol a v hrobe žáden Teba chváliť nebude. Ale živí, živí Teba sláviť a vychvaľovať budeme. Neopúšťaj nás veriacich tvojich, ale zpomni na lásku otcovskú tvoju, kterou nás k sobe priťahuješ a pre tuto velikú lásku tvoju prispej nám ku spomožení, oblahči tvu ruku nad nami, buď sám spasitedelním lekárom, nebo neni lekarstvi u ludí – odvráť strašlivú choleru a zakáž, aby nás už viacej a ďalej nedusila, pre rany syna tvého Pána našeho Ježiša Krista.“
Do takéhoto ovzdušia sa zo štúdií vrátil mladý lekárnik Aurel Viliam Scherfel. Narodil sa vo Veľkej 23. apríla 1835. Pochádzal z lekársko-lekárnického prostredia, kde starostlivosť o svojich blízkych bola samozrejmosťou aj za cenu vlastného života. Človek s veľkou charizmou, srdcom a hlbokou príslušnosťou k svojmu rodisku sa narodil v rodine mešťanostu a lekárnika Jonatana (*18. 12. 1808 – †22. 10. 1855) a matky Amálie, rod. Maléterovej (*6. 2. 1812 – †17. 1. 1901), ktorí sa zosobášili 15. júla 1832. Aurelov starý otec z otcovej strany Pavol Scherfel (†18. 8. 1831) pôsobil 32 rokov ako učiteľ a organista. Starý otec z matkinej strany Jakub Maléter bol mestským chirurgom a zomrel 23. októbra 1855 na choleru. Obeťou cholery sa stal aj matkin brat – lekár Gustáv Wiliam Maléter (*18. 9. 1814 – †15. 9. 1855). Druhý matkin brat Konrád Róbert Maléter (*13. 12. 1824 – †12. 12. 1914) bol tiež lekárom.
Životné skúšky prenasledovali rodinu aj v ďalších rokoch. Aurel Scherfel mal sestru Amáliu Mathildu (*10. 5. 1833 – †27. 2. 1834) a brata Júliusa Augusta (*18. 7. 1840 – †1. 5. 1843), ktorí sa nedožili dospelosti. Brat Július Konštantín (*17. 4. 1847 – †9. 10. 1877), Dr. medicíny, zomrel pomerne mladý, pravdepodobne bez rodiny a lekárnik Pavol Kornel (*18. 12. 1848) sa oženil 6. apríla 1880 s Irenou Irmou Maléterovou. Zomrel ešte pred Aurelom.
Aurel Viliam Scherfel bol veľmi talentovaným žiakom. Základné vzdelanie získal vo Veľkej, kde sa naučil aj po latinsky. Na gymnáziu v Rožňave sa zdokonalil v maďarskom jazyku. V lekárni vo Veľkej sa vzdelával pri svojom otcovi od polovice roku 1849 do jesene roku 1850. Už ako malý chlapec neúnavne zbieral vedomosti z prírodných vied a robil v školách, ktoré navštevoval, asistenta. Jeho záujem po vedomostiach prerástol do štúdia na vysokej škole. V októbri 1850 sa mladý 14-ročný žiak zapísal ako mimoriadny poslucháč na univerzitu vo Viedni, kde v roku 1855 sotva dvadsaťročný nadaný študent ukončil štúdium farmácie.
Ako sme už spomenuli, v máji 1855 sa vrátil zo štúdií domov a už onedlho musel čeliť veľmi smutným okolnostiam. V lete toho istého roku vypukla epidémia cholery. Nevyhla sa, bohužiaľ, ani jeho rodine. Jeho otec Jonatan jej podľahol vo veku 47 rokov. Aurel sa musel postarať o dvoch mladších bratov vo veku 6 a 8 rokov a aj o svoju matku.
Ženu svojho srdca našiel mladý Aurel vo Veľkej. 18. januára 1865 si povedali áno s Augustínou Lýdiou, rod. Krompecherovou (*17. 12. 1845 – † 28. 5. 1901), ktorá pochádzala z rodiny advokáta a mestského notára Adolfa Krompechera (*17. 8. 1819). Ich jediný syn Aurel Richard Juraj vyštudoval podľa rodinnej tradície za lekárnika. Na štvrtý deň po návrate zo štúdií dostal šarlach a na druhý deň zomrel. Zrejme už počas štúdia trpel na bližšie neurčenú chorobu, lebo bol v Budapešti pod lekárskou starostlivosťou Dr. Pavla J. Habererna. Smrť milovaného syna poznamenala ďalší život aktívneho Aurela Scherfela.
Aurel Scherfel sa po otcovej smrti musel postarať o otcovu lekáreň Pelikán vo Veľkej, založenú v roku 1789. Veľčianska lekáreň pod vedením mladého Aurela bola veľmi vyhľadávaná. V lekárni si zriadil chemické laboratórium, ktoré niekoľko rokov dopĺňal laboratórnymi prístrojmi. Medzi ne patril na tú dobu výkonný mikroskop. Lekáreň viedol do roku 1891. Ako milovník Tatier si uvedomoval, že vo Vysokých Tatrách chýba lekáreň. V tom čase sa v nich začala výrazne rozvíjať turistika a kúpeľníctvo. Preto v roku 1882 založil v Starom Smokovci filiálku veľčianskej lekárne. Aby získal pre lekáreň vhodné podmienky, dal v roku 1883 postaviť vilu Hygiea.
Od založenia Spolku spišských lekárov a lekárnikov v roku 1867 bol Aurel Scherfel jeho členom. Spolok mal na území Spiša veľkú vážnosť a jeho členmi boli významní lekári, ktorí svojimi prednáškami vzdelávali širokú zdravotnícku verejnosť a boli priekopníkmi zdravotníckej osvety. Lekárnik Aurel Scherfel sa zúčastnil zasadnutí 28x a odprednášal 21 prednášok, ktoré vychádzali z jeho prírodovedných výskumov. Neskôr sa Aurel Scherfel stal aj členom Rakúskeho spolku lekárnikov (1880).
V roku 1862 sa zúčastnil výstavy v Londýne, navštívil Drážďany, Lipsko, Berlín, Hamburg, Brusel, Paríž, Strasburg, Ausburg, Mníchov aj Švajčiarsko a domov sa vrátil s mnohými skúsenosťami. Vo Viedni v roku 1883 na medzinárodnej výstave lekárnikov získal čestný diplom. Na jeseň v roku 1894 bol v Budapešti zdravotnícky kongres, kde mal prednášku už ako známy lekárnik o liečivých rastlinách v Uhorsku. V septembri v roku 1885 bol na všeobecnej výstave v Budapešti ocenený diplomom a zlatou medailou.
V rokoch 1868 – 1870 bol Aurel Scherfel starostom Veľkej. Za jeho pôsobenia v roku 1868 vznikla obecná škola bez konfesionálnej príslušnosti, ktorá mala prebudiť medzi ľuďmi svornosť a lásku. Lásku k deťom pragmatický Scherfel prenášal do starostlivosti o nové pokolenie. Stal sa predsedom školskej stolice. V roku 1856 založil ako školský dozorca školskú knižnicu a zorganizoval zbierku, v ktorej získal 185 kníh. Funkciu dozorcu školy vykonával skoro 19 rokov. Niekoľko rokov bol členom Spolku spišských učiteľov.
Veľkorysosť a pomerne dobré materiálne zabezpečenie umožnilo Aurelovi Scherfelovi založiť Nadáciu detskej škôlky Aurela Richarda Juraja Scherfela, venovanú pamiatke jeho syna. Nadácii daroval svoj dom vo Veľkej na Letnej ulici č. d. 42 (predtým 65), v ktorej mala byť zriadená detská škôlka a záhrada. Okrem domu daroval dve záhrady, jednu pred domom a druhú oproti evanjelickému kostolu. Z výnosov fondu žiadal, aby bolo 200 zlatých darovaných spišskému domu záchrany v Spišskej Novej Vsi a Spišskej nemocnici v Levoči, založenej matejovským lekárom Dr. Fleischerom. „Zbytok úrokov, ktorý už detská škôlka nespotrebuje, je potrebné využiť na založenie nových kultúrnych a humanitných ustanovizní v meste Veľká.“
Aurel Scherfel v poslednej vôli okrem iného do konca života zabezpečil bývanie a vyplácanie renty vo výške 500 zlatých z Nadácie Aurela Richarda Juraja Scherfela svojej matke Amálii Scherfelovej, rod. Maléterovej. Neteri Irme Scherfelovej, dcére brata Kornela, daroval financie, ktoré mu dlhoval Karol Kornides za kúpu lekárne (12 600 zlatých), no v prípade jej predčasnej smrti pred rokom 1907 mali byť tieto peniaze použité na výstavbu vodovodu pre mesto Veľká zo studne pod lesom „Za stodolami“. Ak by takýto vodovod už existoval, mali byť finančné prostriedky použité na výstavbu nemocnice vo Veľkej, „v ktorej by mali byť ošetrení nemocní mesta v prípade výskytu epidémií, kedy je potrebná izolácia jednotlivých pacientov. Jedná sa napr. o choleru, týfus, osýpky, šarlach, záškrt a pod. Aj túto budovu je potrebné opatriť nápisom „Nadácia Aurela Richarda Georga Scherfela – nemocnica.“ Aurel Scherfel nezabudol ani na príbuzných. Veľčianskym hasičom odkázal 100 zlatých. Tatranské múzeum zdedilo všetky knihy, knižnice a mikroskop typu Hartnack, pod podmienkou, že budú vystavené. Správna rada nadácie nedodržala podmienky stanovené v testamente a budova bola využívaná na iné účely.
Hlboká viera v Boha priviedla aktívneho Scherfela k práci pre evanjelický zbor augsburského vyznania vo Veľkej. V tom čase tu pôsobil veľmi aktívny kňaz David Emerici (1806 – 1886). Aurel Scherfel bol v rokoch 1860 – 1886 cirkevným presbyterom a s malými prestávkami bol 19 rokov školským inšpektorom. Toto obdobie môžeme označiť za „zlaté“ v cirkevnom živote, i keď bolo sprevádzané mnohými starosťami. Po rekonštrukcii kostola bola v roku 1862 zrekonštruovaná obecná veža. Na mieste starej fary a na susediacich pozemkoch kúpených od Alžbety Emericzyovej a Jána Scherfela sa evanjelická cirkevná obec rozhodla postaviť budovu novej fary a školy. Stavba prebiehala v rokoch 1866 – 1869. Scherfel zanechal pre evanjelickú cirkev 2000 zlatých a záhradu susediacu s evanjelickým kostolom. „Pretože sa domnievam, že bude v záujme obce mať k dispozícii pozemok pre prípadnú výstavbu veže alebo na iné účely,“ napísal Aurel Scherfel vo svojej poslednej vôli.
Ešte počas života Aurela Scherfela sa stal v roku 1886 farárom evanjelickej cirkvi Adalbert Strauch (1839 – 1903), ktorý bol tajomníkom Tatranského múzea vo Veľkej, čo naznačuje jeho veľmi blízky vzťah s Aurelom Scherfelom.
V prvej polovici 19. storočia vznikol vo Veľkej mužský Velický spevokol. Presný rok vzniku nepoznáme. Prvým vedúcim a dirigentom spevokolu bol učiteľ a vlastivedný pracovník Rudolf Danhauser. V roku 1862 spevokol zanikol. Jeho činnosť bola obnovená v roku 1891 a potvrdená valným zhromaždením 11. decembra 1892. Za jeho predsedu bol v tomto roku (1892) jednohlasne zvolený Aurel Scherfel. Funkciu vykonával až do svojej smrti v roku 1895. Členstvo v spevokole bolo považované za česť a občiansku povinnosť obyvateľa Veľkej.
Aurel Scherfel venoval počas svojho života veľa času výskumu flóry Vysokých Tatier a Spiša. Venoval sa najmä liečivým rastlinám zo svojho okolia a geobotanike. Pri svojom dome vo Veľkej a neskôr v Starom Smokovci založil botanickú záhradu s vysokohorskou flórou. Zriedkavé rastliny pestoval, neskôr aj sušil a ukladal do mnohých herbárov. Záhrada sa využívala ako súčasť prírodovednej expozície Tatranského múzea. Popri práci v lekárni sa Aurel Scherfel venoval mnohým vedeckým prácam. Zaujali ho najmä analýzy minerálnych vôd.
Láska k prírode a k rodnému kraju iniciovali Aurela Scherfela k aktívnemu členstvu v Uhorskom karpatskom spolku. V tom čase vznikla myšlienka založenia spolkového múzea. Na zasadnutí mestskej rady dňa 11. augusta 1881 bola vo Veľkej založená tzv. Velická muzeálna spoločnosť (Spoločnosť Velického Tatranského múzea). Po vzniku spolkového múzea v Poprade, si Veľčania založili svoje múzeum na čele ktorého bo vždy aktívny Aurel Scherfel.
Krátko pred smrťou bol Aurel Scherfel ešte vo Viedni, odkiaľ sa prechladnutý vrátil domov v polovici apríla a o tri dni, v deň svojich narodenín 23. apríla 1895, zomrel na zápal pľúc o ôsmej hodine predpoludním. Pohreb sa uskutočnil 26. apríla o 14,00 vo Veľkej. Pochovával ho spišsko-sobotský evanjelický farár Eduard (Ede) Wittchen.
Dielo, láska a veľkorysosť tohto veľkého muža pretrvali do dnešných čias a nám prichádza len poďakovať za jeho veľké srdce a dúfať, že naň nezabudnú ani ďalšie generácie.
PhDr. Zuzana Kollárová, PhD.
Deutsch