odkaz na stiahnutie a súboru vo formáte .doc

Veľký Piatok 

Súdený miesto nás

Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. ²³ On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! ²⁴ Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že vzbura je vždy väčšia, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Čistý som od krvi tohto Spravodlivého; zodpovednosť je na vás!  (Mt 27, 22b - 24)

Prečítali sme malú časť z procesu obvinenia a odsúdenia Ježiša Krista. Tento text musíme samozrejme brať predovšetkým ako popis zásadných historických udalostí. Ježiš Kristus je zradený. Veľkňazi Ho vidia ako svojho nepriateľa, kritika, toho, ktorý im tu robí zmätok a vidia, že je veľmi populárny a okráda ich o vplyv. Už dávno sú rozhodnutí Ho zničiť. Využívajú teda slabého Piláta a dosiahnu svoje. My vieme, že sa to všetko stalo, pretože Pán Boh mal svoj plán. Všetko toto zlo využil k záchrane človeka. On presne vedel, čo sa stane. Ježiš sám opakovane hovoril, že prišiel, aby za človeka zomrel. Jeho misiou nebolo urobiť nejaké zázraky. Jeho misiou bolo zomrieť miesto mňa, za moje hriechy, miesto teba, za tvoje hriechy. Ježiš bol teda súdený za nás!

Avšak, dovoľte, že sa pokúsim o aplikáciu celej tejto udalosti, pretože si myslím, že tento text nám ukazuje na to, ako vo všeobecnosti ľudia reagujú na Ježiša. A chcel by som dnes predstaviť 3 možné reakcie. Niektorí ľudia chcú  Ježiša umlčať, iní Ježiša chcú kompromisne zmieriť so svojim svetským spôsobom života a potom sú tu tí, ktorí Mu chcú naslúchať.

1. reakcia: Umlčanie Ježiša

To je tá prvá reakcia, ktorú vidíme v tomto príbehu. Veľkňazi a rada Ježiša túžili odsúdiť, usmrtiť a teda umlčať. Myslím, že i dnes vidíme niečo podobné v živote niektorých ľudí. A tie praktiky sú vlastne veľmi podobné.

Pokiaľ sa Ježiš dotkne svedomia, niektorí ľudia urobia čokoľvek, aby Ježiša umlčali. A Ježiš sa nedotkol len svedomia vtedajšej elity, On im doslova hýbal žlčou. Pozrime sa, čo nám hovoria evanjelia. Čítame, že Ježiš bol zatknutý veľmi neskoro večer, vlastne v noci. A ešte v noci sa zišli veľkňazi a židovská rada. Bežní ľudia spali, ale odstránenie Ježiša je pre niektorých priorita. A veľkňazi sa ponáhľajú. Niet na čo čakať. Naviac sa blížia sviatky. Pokiaľ to máme stihnúť, je potrebné vyvinúť maximum úsilia a odrieknuť si  i spánok. Iste im vyhovovalo, že Ježiša súdili v noci, nebolo tam mnoho svedkov, neboli tu zástupy Ježišových priaznivcov. V tme kuli svoje temné plány. A brali to skutočne vážne. Čítame, že sa tam zišla celá židovská rada. To je najmenej 70 osôb. Prišli. Prišli v noci. Chceli Ježiša odstrániť. Ježiš im pred tým opakovane ukázal na ich hriech. Ich reakciou bola snaha naveky Ho umlčať.

Milí bratia a sestry, ako vyzerá zápas v našom srdci či mysli, keď nám Ježiš ukazuje na hriech. Nie je to podobné? Neaktivujú sa v našom živote tiež  tie obranné mechanizmy, ktoré chcú povedať, že problém nie je v nás? Nebijeme sa do krvi, aby sme dokázali, že my sme vlastne v poriadku. Neútočíme na samotného Ježiša, aby sme ochránili svoje ego? Nesnažíme sa i my umlčať Jeho hlas?

Áno, mohol by som teraz hovoriť o tých druhých, ktorí chcú odstrániť Ježiša. Mohol by som hovoriť o tom, ako niektorí moslimovia deklarujú, že vykorenia kresťanstvo. Mohol by som hovoriť o agresívnych evolucionistoch, ktorí zosmiešňujú vieru. Mohol by som hovoriť o tom, ako súčasná gender ideológia sa snaží zničiť Bohom ustanovený poriadok v oblasti mužstva a ženstva a ako tým likviduje manželstvo, čo by inštitúciu jedného muža a jednej ženy. Pokiaľ budeme hovoriť o nich, väčšina z nás bude spokojne prikyvovať. Ale ja sa pýtam, či tento zápas o umlčanie Ježiša neprebieha i v nás? A možno si to ani neuvedomujeme, ale pokiaľ obhajujeme a bránime svoje hriešne chovanie, tak vedieme vojnu proti Ježišovi a umlčujeme Ho. Nechceme, aby sa nám cez naše svedomie ozýval. A často sa do toho vieme poriadne oprieť.

Židovská veľrada svoj zápas o umlčanie Ježiša berie vážne. Matúš píše, že predstupovalo mnoho falošných svedkov, ktorí prekrucovali, čo Ježiš povedal, a dávali tomu iný význam. A to isté často robíme my, keď nás Ježiš konfrontuje. Chceme Ho umlčať. Hovoríme si, že to Ježiš určite tak nemyslel, že by pochopil našu situáciu, že On vie, že sa nadá žiť tak, ako On hovorí. Sme majstri v tom, ako vieme Božie slovo ohnúť, aby nás tak nekonfrontovalo.

Pozrime sa, čo robí v príbehu veľkňaz. On v jednom okamihu roztrhá svoje rúcho a povie, že sa Ježiš rúhal. A potom sa pýta ostatných, čo si o tom myslia. Kresťan sa rozhodol pre cestu hriechu. Napríklad si predstavme podvodné praktiky v podnikaní, či holdovanie návykovým veciam. A tento človek, keď je konfrontovaný, tak umlčuje Boží hlas tým, že sa opýta ďalších, čo si o tom myslia. Ale koho sa opýta? Opýta sa tých, o ktorých vie že mu to odkývajú. Nájde si takých radcov, ktorí s nim budú súhlasiť, pretože nechce počuť Boží hlas.

A končí to tým, že sa Ježišovi vysmievajú do tváre, pľujú na Neho a bijú Ho po hlave. Ten, kto umlčí Ježiša, tak sa stane tým, kto Ježiša uráža stále viac. Často si takí ľudia myslia, že s nimi je všetko v poriadku. A pritom idú stále hlbšie a hlbšie do tragédie. 

A toto zlo plodí len zlo, a keď im potom Pilát ponúkne, či chcú prepustiť Ježiša alebo vraha Barabáša, oni volia vraha. Keď umlčíte Ježiša, budete vždy voliť zle. Každá ďalšia voľba bude znovu umlčovať Ježiša a aktivovať reťaze zla, ktoré človeka zväzujú. Tí, ktorí sa považujú za kresťanov, a ktorí umlčali Ježiša, často idú z jednej hrôzy do druhej. Je strašné umlčať Ježiša. Pýtam sa, neumlčujeme Ježiša? Možná Ho mnohí umlčujú tým, že do kostola veľmi nechodia. Áno, viem. V súčasnosti sú kostoly zavreté kvôli koronavírusu. Možno Ho umlčujú tým, že neotvárajú Bibliu, nemodlia sa. Možno dnes veríme tým falošným svedkom, ktorí hovoria, že to vlastne nepotrebujeme, že si môžeme veriť i sami. Ale to je cesta umlčovania Ježiša, ktorá vedie do skazy. Ale i my, ktorí sme v kostole pravidelne a denne otvárame Bibliu, Ho môžeme umlčovať tým, že ignorujeme to, čo On hovorí a žijeme si po svojom. I toto je umlčovanie Ježiša.

Veľkňazi dotiahli svoje dielo do konce. Zavraždili Ježiša. My máme ešte šancu. Dnes nás Ježiš volá, aby sme činili pokánie a znovu začali poslúchať Jeho hlas.

2. reakcia: Kompromis

Veľkňazi nemali právomoc vyniesť nad Ježišom trest smrti. Ale im presne o to ide. Oni chcú umlčať Ježiša naveky a myslia si, že ukrižovanie to zaistí. Nevedia, ako veľmi sa mýlia. A tak idú za Pilátom. Len on má právomoc odsúdiť niekoho na smrť.

Pilát bol Ježišom zjavne prekvapený a videl na Ňom niečo zvláštne. Je celkom zjavné, že Pilát je veľmi skoro rozhodnutý Ježiša prepustiť. Ale tlak zmanipulovaného davu bol veľký. Historici pripomínajú, že Pilát mal

za sebou niekoľko prešľapov a tak je pravdepodobné, že rozhodoval s vedomím, že si ďalšiu vzburu nemôže dovoliť, pretože by to vážne ohrozilo jeho politickú kariéru. A tak, keď uvidí, koľko nenávisti je v dave, uvedomí si, že nemôže Ježiša len tak prepustiť. Rozhodne teda, že dá Ježiša zbičovať a potom Ho prepustí. Lenže ani to dav neuspokojilo. Potom sa rozhodne, že ponúkne slobodu Ježišovi alebo vrahovi a bol si asi istý, že ľudia nebudú chcieť slobodu pre vraha. Ale i teraz sa mýli. Usilovne hľadá kompromis, ale nakoniec Ježiša vydá, aby ho ukrižovali. Nebude si predsa kvôli jednému človeku ničiť kariéru.

Dostal ešte ďalšie varovanie. Jeho manželka mu hovorí o divných snoch a o tom, že Ježiš je spravodlivý a že by mal dát od Neho ruky preč a prepustiť Ho.

To jediné, čo Pilát dokáže, je alibisticky si umyť ruky a zviesť vinu na zástup. Je to vaše vec, ja som vám len vyhovel.

Milí bratia a sestry, i v Pilátovi môžeme vidieť jeden z prístupov k Ježišovi. Niektorí ľudia to chcú hrať na obidve strany. Stačí mi trochu veriť. Veď nie som žiaden fanatik, aby som chodil do kostola každú nedeľu. A tie Ježišove názory na život už predsa tiež nemôžeme brať vážne. Veď už je to vyše 2000 rokov a mnoho vecí sa zmenilo. Ja si z toho vyberiem to, čo mi vyhovuje a zbytok si budem žiť tak, ako je chcem.

Nerozmýšľame i my podobne? Nesnažíme sa to niekedy uhrať medzi svetským spôsobom života a Ježišom? Nesnažíme sa to nejako zladiť, niečo za niečo vymeniť, aby sme mali pokoj na obidvoch stranách? Nie sme my hluchí na varovania, ktoré prichádzajú od druhých ľudí? A nie sme my tými, ktorí nakoniec povedia, že my zato nemôžeme? Neumývame si pekne nad svojim hriechom ruky?

Lenže od hriechu sa nemôžeme umyť sami. Nedokázal sa od neho umyť ani Pilát, nedokážem to ani ja. Nedokáže to nikto z nás. Pokiaľ sa snažíme spájať svetský život s Ježišom, vždy to vedie k tomu, že Ho nakoniec zabijeme. A to a nedá umyť. Pokiaľ chceme trochu veriť a trochu si žiť po svojom, tak nakoniec zabijeme Ježiša vo svojom živote a to nám privodí skazu a smrť. Pilát si len o pár rokov neskoršie vzal život.

Možno nie sme proti Ježišovi, ako tí veľkňazi, ktorí sa Ho chceli zbaviť. Možno chceme medzi Ježišom a životom podľa svojho presvedčenia nájsť nejaký kompromis. Ale koniec je rovnaký. Likvidujeme Ježiša vo svojom živote. A to skôr alebo neskôr zlikviduje nás.

3. reakcia: Poslúchnuť Ježiša

To je tretia možnosť. Ľudia nechcú Ježiša počuť. Niektorí Ho umlčujú. Iní Ho chcú zmieriť so svetom a hľadajú kompromis. A to len preto, že Ho nepoznajú. Keby Ho totiž len na chvíľu počúvali, tak by zistili, že On im chce povedať len jedno. On chce každému človeku povedať, že všetko to ponižovanie, súdenie, bitie i zabitie podstúpil iba z lásky k nám. To je všetko. To On chce, aby sme počuli. Môžeme to počuť napríklad už i v proroctve Izaiášovom, ktorý povedal: „ Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. (Izaiáš 53,5) Nejakých 700 rokov pred konaním súdu nad Ježišom Kristom napísal Izaiáš tieto slová o tom, že Ježiš bude súdený, mučený a zabitý pre nás, pre nás, pre nás. A Izaiáš to opakuje v tej kapitole ešte niekoľko krát. Sám Ježiš to hovoril ľuďom už dávno pred svojim narodením. Jedni Ho chceli umlčať, druhí Ho chceli zmieriť so svojim svetským životom. Ale boli i tí, ktorí počúval a tí uverili.

Už dávno pred Ježišovým narodením počul i Zachariáš, ktorý povedal: „ V ten deň tu bude otvorený prameň pre dom Dávidov a obyvateľov Jeruzalema, aby sa očistili zo svojej hriešnosti a nečistoty. (Zachariáš 13,1) A ten deň prišiel. Ten deň prišiel na Veľký Piatok. Ježišovým odsúdením a Jeho smrťou vytryskol prameň k obmytiu hriechu a nečistoty. Vďaka tomu, že Ježiš zomrel za nás, nám môže byť odpustené. A v deň, kedy sa pred Pánom Bohom skloníme a budeme Mu naslúchať, vytryskne ten prameň obmytia hriechu a nečistoty i pre nás. Ako je to v našom živote? Už tento prameň obmytia vytryskol alebo Ho stále umlčujeme či hľadáme kompromisy?

Pokiaľ už vytryskol a my Ježišovi naslúchame, ďakujme Pánovi a prosme Ho, aby neprestal. Pokiaľ sme si dnes uvedomili, že niečo nie je v poriadku alebo pokiaľ sme si nie istý, skloňme sa pred Pánom Bohom, prosme o to, aby sme počuli Jeho slovo, prosme o schopnosť ľutovať svoje hriechy a prosme o dar viery, aby sme uverili, že Ježiš bol súdený, mučený a zabitý, aby i nám, tebe i mne, vytryskol ten prameň k obmytiu našich hriechov. On na takú modlitbu rád odpovie.

Amen.