Nový rok 2021
1 Vtedy Jób odvetil Hospodinovi: „2 Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. 3 Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. 4 Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč! 5 Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. 6 Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“ (Jb 42, 1 – 6)
Bratia a sestry, Jóbov príbeh je o realite života vo všetkých jeho rôznych dimenziách. Jób je tiež autorom dvoch z najlepších biblických vyznaní. Prvé sa nachádza v 19. kapitole a znie takto: “ 25 Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. 26 I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, 27 ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie, Ho uvidia.” Toto vyznanie vyjadruje veľkú nádej. To, čo je na Jóbovi obdivuhodné, je to, že sa nevzdáva. Nepovažuje sa za porazeného. Vie, že Boh o ňom vie. Jób prežíva peklo, ale verí, že ho Boh z toho všetkého dostane. Boh ho vykúpi i zo samotného pekla. Jób stojí proti samotnému Bohu, ktorý dlho mlčal, nepovedal nič k jeho utrpeniu. Nepočul ho priamo, ale počul o ňom, ako hovorí: “Len z chýru som počul o Tebe.” Jóbovi šlo hlavne o to zveriť svoj život Bohu. Platí to i pre nás. I my by sme mali zveriť svoj život do rúk Pána Boha, nech sa deje čokoľvek. Boh je ten, s ktorým môžeme prekonávať svoje ľudské hranice, je tam, kde my už nemôžeme. Keď budeme v koncoch, počujeme jeho hlas, pocítime jeho dotyk. Objaví sa ako prítomný, i keď zároveň tajomný Boh. Existenciálne problémy a mnoho otázok nevedú Jóba k tomu, aby hľadal riešenie a východisko inde než u samotného Boha. Čím menej chápe Boha, tým viac Ho hľadá a verí, že Boh má zrak uprený na neho, na človeka. Odpoveď, ktorú vo svojom utrpení nájde, vychádza z hlbšieho tajomstva Boha, ktorý ho prichádza navštíviť. V priebehu rozhovoru so svojimi priateľmi sa Jób vracia k onomu tajomstvu, a bojuje vnútorne s tajomstvom existencie. Jeho utrpenie ako bohabojného človeka, ktorému sa však nedostáva pomoc od Boha, je škandalózne. Ale nakoniec vyznáva: “ 25 Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. 26 I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, 27 ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie, Ho uvidia.” Jób cíti niečo neslýchané a nepochopiteľné. Už vidí Boha, ktorý sa postaví a dá sa poznať. Boh prichádza k trpiacemu Jóbovi, ako prichádza deň po noci. Boh prichádza a necháva sa počuť. Prichádza ako ten, kto prináša do ľudskej temnoty svetlo, vyvádza človeka z temnoty do svetla. On je vykupiteľ, advokát, záchranca, proste Boh. Druhé krásne Jóbovo vyznanie je svedectvom o stretnutí s Bohom: “Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo.” Ako môže znieť dnes vyznanie zo stretnutia so živým Bohom? Napríklad takto: “Nemohol som sa uspokojiť s Bohom z katechetických rozhovorov, z biblických hodín, bol mi nejako cudzí. Bol to boh rozprávača, boh zo skúsenosti brata farára, nebol to môj boh. Čakal som a veril som, že ty, Bože prehovoríš ku mne priamo, že ma navštíviš. A teraz moje oči, nad moje očakávanie, ťa, Bože, vidia.” Tak teda, keď hovoríme o Bohu, naše skúsenosti nikdy nebudú identické. Jób je univerzálnym príkladom, ktorý pozíva každého z nás, aby sme nadviazali osobný vzťah s Bohom. Jób, ako ukazujú rôzne bádania, je vlastne fiktívnou postavou s príbehom rozvinutým v 42 kapitolách. Je to dielo básnika z 5. a 4. storočia pred Kristom. Je to dielo plné múdrostí, modlitieb, vášnivých momentov. Nehovorí o vyvolenom národe, tým je podrhnutá jeho univerzálnosť. Rieši univerzálnu otázku utrpenia, nešťastia a hľadania skutočného Boha. Aká odpoveď sa dostáva Jóbovi pri jeho pátraní? Ako reaguje Boh na Jóbovo nešťastie? Boh pochválil Jóba, oproti jeho priateľom. Podľa Boha Jób hovoril správne, mal korektné úvahy. Znie to tak, že človek má právo vo svojom utrpení nariekať a dopytovať sa, kde je Boh. Kľúčovú tému Jóbovej knihy môžeme zhrnúť slovami “pred Bohom” alebo v “Božej prítomnosti”. To je kľúč, ktorý otvára dvere k odpovediam na toľko otázok. Jób zažil jedinečnú skúsenosť. Nakoniec sa mu Boh zjaví a odpovie. Ako je to možné? Ako sa to stalo, že Boh odpovedal? Ako sa to môže stať nám? Či nemávame tiež toľko otázok ako Jób? Počujeme často a veľa o Bohu. Ako objaviť Boha v našich životoch a vo svete, ktorý je pre mnoho ľudí skutočným peklom? Svet je pre mnohých z nás veľkým otáznikom a výkričníkom (?!). Môže sa Jóbovo svedectvo stať naším svedectvom? Môže sa Jóbova skúsenosť stať našou skúsenosťou? “Len z chýru som počul o Tebe, ale teraz Ťa moje oko videlo.“ Jóbove slová znejú zároveň ako proroctvo, ktoré sa splnilo o niekoľko storočí potom. Simeon s úľavou vyznáva: „Teraz prepúšťaš v pokoji svojho služobníka, Pane, podľa svojho slova, lebo moje oči videli tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred všetkými národmi.” “Moje oči videli tvoje spasenie.” Starec Simeon podobne ako Jób vidí Boha. Ale vidí ho ako malé dieťa vo svojej náruči. Krehký život, ktorý potrebuje starostlivosť. Takže odpoveď má v sebe ešte nejaké tajomstvo. To je odpoveď, ktorú Boh dáva všetkým, ktorí spochybňujú jeho prítomnosť v tomto svete. Božia odpoveď je, objavte Ježiša. To dieťa narodené v jasliach je Božia odpoveď hľadajúcemu človeku. Vianoce prinášajú veľké potešenie, lebo sa nám Boh zjavil v osobe Ježiša Krista. Tiež nám Boh môže dať osobnú odpoveď. Môže sa nám zjaviť. Ako vtedy Jóbovi, ktorý za všetkých okolností hľadal Boha. Ako Simeonovi, ktorý prišiel do chrámu, aby sa tam ocitol pred Bohom. Možno v tom je tajomstvo obidvoch biblických svedkov, Jóba a Simeona, že zachovali Bohu vernosť, hľadali Ho, zostali pred ním za všetkých okolností. Bratia sestry, nie je toto veľké povzbudenie i pre nás? Je to výzva, aby sme zmenili spôsob, ako sa dívame na Boha a aký máme vzťah k Nemu, ako sa dívame na svet a ako sa dívame sami na seba. Čo Boh sľubuje, to sa stane. Ako kedysi Jóbovi a Simeonovi. Boh sa necháva zjaviť a počuť. Je prítomný, i keď tajomne. Človek je prach zo zeme, ale nie ledajaký prach. Každý a každá môže vyznať s Jóbom: “ 25 Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. 26 I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, 27 ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie, Ho uvidia.” Kiež Boh je prvý i posledný v našich životoch. Kiež tomu tak je vo všetkých tristo šesťdesiatich piatich dňoch roku 2021, i v ďalších rokoch.
Amen.
