Zjavenie Krista Pána, 06.01.2021
Modlitba: Večný Bože, skrze hviezdu si viedol mudrcov, aby prišli uctiť tvojho Syna. Veď národy zeme svojim svetlom, aby celý svet mohol uvidieť tvoju slávu. Veď svetlo tvojej radostnej zvesti chce svietiť do celého sveta i do nášho vnútra. Preto ťa prosíme: Odním z nášho srdca a mysle všetku temnotu, učiň nás otvorenými a pripravenými ťa prijať. A tak ako si viedol mudrcov z ďalekých krajov, privádzaj i nás stále bližšie k nemu, nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý s Tebou a s Duchom svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
1 Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema 2 a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. 3 Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. 4 Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5 Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: 6 A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. 7 Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. 8 A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. 9 Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. 10 Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. 11 I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12 A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny. Mt 2,1–12
Je pozoruhodné, akým životom žil tento príbeh o mudrcoch z východu v ďalších storočiach a žije vlastne až dodnes. Zatiaľ čo v cirkevnom kalendári nájdeme 6. január ako sviatok Zjavenia Pána, v ľudovom podaní sa stal tento deň sviatkom troch kráľov. Označenie je to dosť zavádzajúce. Pozorný poslucháč a čitateľ evanjelia si iste všimol, že počet oných osôb prichádzajúcich odniekiaľ z východných krajín nie je uvedený, a rozhodne nie sú označení ako králi. Nieto ešte, aby sme poznali ich mená. Ale nechajme už ľudovú tradíciu na pokoji. Veď i ona môže prinášať dobré plody.
Hoci Matúš nespomína anjelské zvestovanie pastierom a Lukáš zasa nevie nič o mudrcoch, predsa majú ich podania niečo spoločné. V obidvoch prípadoch sa deje to podstatné, teda Ježišovo narodenie, na jednom mieste, v tichosti a akosi obyčajne, ale niekde inde je oznámené. Avšak v tomto prípade sa tak nedeje kdesi v blízkosti Betlehema jednoznačným slovom povedaným prostým pastierom. Tu ide o krajiny vzdialené, o ľudí vzdelaných a o znamenie, ktoré je potrebné správne vyložiť. Prostí pastieri potrebujú jasné informácie a pokyny, vzdelaným mudrcom, astrológom či mágom, ako im hovorí Matúš, stačí našepkať a oni už si poradia sami. Obidve zvestovania však svojim spôsobom prichádzajú z nebies a pastierov s mudrcmi spája túžba nájsť toho narodeného Spasiteľa. A preto sa vydávajú na cestu. A neskôr sa z nich stávajú zvestovatelia toho novorodeného neobyčajného dieťaťa. Obidve podania tak naznačujú, že Ježiš je tu pre ľudí chudobných a obyčajných rovnako ako pre tých, ktorí patria ku vzdelancom a elitám, pre židov i pre pohanov.
Za povšimnutie stojí skutočnosť, že hrdinami tohto príbehu sú ľudia, ktorí sa venovali pozorovaniu hviezd. Taká činnosť bola v židovskom náboženstve vnímaná ako čosi pohanské a podozrivé. Biblia nemá príliš pochopenia pre mágiu, astrológiu a podobné praktiky, ktoré obchádzajú Hospodina. Ale tu sa prelamujú bariéry medzi obidvoma svetmi. Zároveň je však zrejmé, že nebeské úkazy nepodávajú dostatočné informácie a nezvestujú Boha v plnosti. Mudrci síce vyčítajú z oblohy správne všeobecné poznatky, ale nakoniec sa aj tak nezaobídu bez pomoci znalcov Písma a pred spiatočnou cestou dostávajú potrebné inštrukcie v sne. Naviac sa dopustia naivnej a neblahej chyby, keď sa na nového vládcu pýtajú kráľa Herodesa, známeho svojou posadnutosťou mocou, kvôli ktorej sa nerozpakoval vraždiť ani členov vlastnej rodiny. Tomuto omylu hviezda nedokázala zabrániť.
Predsa však sú títo vzdelanci ľuďmi úplne iného druhu než Herodes. Zatiaľ čo on, pragmatický politik, svoj záujem o novo narodeného Mesiáša len predstiera a chce sa ho zbaviť, oni sa mu klaňajú, prejavujú mu božskú poctu a prinášajú dary hodné skutočného kráľa. V tomto malom, bezmocnom dieťatku sa v skutočnosti zjavuje mocný Boh, Pán sveta. Ale toto rozpoznanie je možné len pohľadom viery. Mudrci toto zjavenie Božej slávy, na rozdiel od Herodesa, poznávajú a patrične vyznávajú. Vzdávajú Ježišovi úctu a prinášajú mu to najlepšie zo svojho majetku, drahocenné poklady zeme. To samozrejme môžeme vyložiť ako návod, inšpiráciu, aby sme i my dávali Kristovi to najvzácnejšie, čo máme – teda sami seba. Vedľa toho nás ale tieto dary pochádzajúce zo zeme a darované Pánovi môžu priviesť k uvedomeniu si skutočnosti, že celá zem, príroda so všetkými svojimi pokladmi patrí Bohu. Nie sú teda naše a nie je jedno, ako s nimi zaobchádzame.
Okrem toho je možné rozprávanie o mudrcoch chápať i ako znamenie nádeje pre našu súčasnosť a budúcnosť. Týchto vzdelancov odniekiaľ z východu môžeme označiť za mužov túžby, náruživých hľadačov pravdy a Boha, čo je v dôsledku vlastne to isté. I ľudia, ktorí nie sú podľa nášho poňatia nábožensky správne orientovaní, môžu teda nájsť cestu k Bohu. Na stopu Božiemu konaniu je možné prísť rôznymi spôsobmi. Napríklad i prostredníctvom vesmíru či prírody. Je to nádejný signál pre vedcov, lebo skrze svoje bádanie môžu vytušiť niečo zásadné a podstatné pre život. Je tu i nádej pre pohanov, neveriacich, pre rôznych hľadačov pravdy a zmyslu života, že cesta k Bohu je pre tých, ktorí sa pravde neuzatvárajú, otvorená.
„Mudrci od východu sa objavili v Jeruzaleme…“ V našich končinách sa stalo istou módou hľadať naplnenie života vo východnej múdrosti, vo východných náboženstvách. A to ešte vo vzdialenejších končinách, než leží Jeruzalem. Títo vzdelaní mužovia sa však vypravili hľadať naplnenie svojej túžby opačným smerom. Prichádzajú z východu, aby sa poklonili Ježišovi, v ktorom je podľa biblického svedectva obsiahnutá všetka plnosť múdrosti a poznania. Kresťanstvo sa teda nemusí medzi ostatnými náboženstvami a svetovými názormi cítiť ako popoluška. Práve naopak. To ale neznamená, že sa ako kresťania máme nad ostatných povyšovať a cítiť svoju nadradenosť.
Kedysi sa mohlo zdať, že náboženstvo je vo svete na ústupe a stráca na význame. Ale taký predpoklad sa ukázal ako klamný. I dnes môžeme okolo seba stretávať tých, ktorí túžia po duchovnom naplnení svojho života. Ľudí hľadajúcich a skusujúcich. Naťahujúci sa po niečom, čo ich presahuje. Možno sa dnes medzi nimi objavujú tiež tí, ktorí sú zneistení pandémiou, ktorá otriasla našimi domnelými istotami. Nejdú na to vždy práve šťastne, ale obľuba zmienených východných duchovných náuk, alebo horoskopov, kartárok a podobných pochybných metód je svedectvom o tom, že i v našich končinách to duchovne žije. Pre cirkvi to je na jednej strane povzbudivé, pretože majú koho osloviť. Je tu potenciál. Na druhej strane sa zdá, že to veľmi nevedia. Jedným z hlavných poslaní kresťanských spoločenstiev, vrátane toho nášho, je vydávať svedectvo o Kristovi Ježišovi. Stručne povedané: misia. Že je tu pre misiu priestor, je zrejmé. Ako ju ale uchopiť, ako osloviť zvlášť tzv. hľadačov, tých, ktorí sú už do istej miery pripravení počuť evanjelium? A prečo sa to príliš nedarí? To sú otázky, nad ktorými je potrebné sa zamýšľať vždy znovu a znovu. A premýšľať by sme nad nimi mali i v tomto roku. Ale už teraz môžeme niečo robiť. Určite totiž neurobíme chybu, keď sa na túto úlohu budeme pripravovať modlitbou. A tak vás, bratia a sestry, prosím, aby ste pamätali vo svojich modlitbách i na túto dôležitú oblasť života zboru a cirkvi. Nech nám Pán dáva múdrosť, ako jeho pokornú slávu vnášať do tohto sveta a vierohodne o nej svedčiť. Amen.
Modlitba: Bože, Ty zjavuješ skrze Krista svetu svoju slávu. Nedopusť, aby ju zatemnila slabosť a chudoba cirkvi. Prosíme za tých, ktorí Ti slúžia; naplňuj ich svojim svätým Duchom a povolávaj si ďalších zvestovateľov evanjelia. Prosíme za náš zbor, aby dokázal správne reagovať na výzvy prítomnosti a pomáhať ľuďom v hľadaní Teba. Prosíme za tých, ktorí hľadajú pravdu, aby si im pomáhal na ich ceste. Prosíme za tých, ktorí sa pravdy boja a bojujú proti nej; daj, aby poznali, čo je správne. Prosíme za mocných tohto sveta, nech im ich postavenie a vplyv nie je nad všetko ostatné. Prosíme za seba i všetkých našich blížnych, aby si nás chránil pred úzkosťou a znepokojením, ktoré súčasná situácia prináša. Prosíme za tých, ktorí sa nachádzajú v rôznych ťažkostiach, aby našli pomoc a podporu. Voláme: Pane, zmiluj sa.
Amen.
