Nedeľa Deviatnik 31.01.2021

 

 

1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. 2 Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. 3 Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí 4 a povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ 5 A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. 6 Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?‘ 7 Povedali mu: ‚Keď nás nikto nenajal!‘ Hovorí im: ‚Choďte aj vy do vinice.‘ 8 Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!‘ 9 Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej hodine, dostali po denári. 10 Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. 11 Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: 12 ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.‘ 13 On však povedal jednému z nich: ‚Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15 Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý?‘ 16 Tak budú poslední prví a prví poslední.“." Mt 20,1-16

 

 

Milí bratia a milé sestry,

väčšina z nás sa v živote nevyhne úvahám o spravodlivosti. Je spravodlivé, že niektorí ľudia sú viac nadaní a v živote sa im darí všetko, na čo siahnu, zatiaľ čo druhí dosahujú s veľkou námahou sotva priemerné výsledky? Je spravodlivé, že niektorí sú celý život zdraví, zatiaľ čo iní sú neustále sužovaní najrôznejšími chorobami; že sa jedni narodili do úplných rodín, zatiaľ čo iní žijú od počiatku života v rodine rozbitej a nepoznali otca či matku? Je spravodlivé, že niektorí zarábajú ľahko veľa peňazí, zatiaľ čo iní sú radi, že im ich zárobok každý mesiac stačí tak na pokrytie nevyhnutných životných potrieb? V živote sa takto často pýtame. V hlave nám pracujú pomyselné závažia, na ktorých vyhodnocujeme spravodlivosť či nespravodlivosť určitých udalostí, situácií, skutočností. V podobenstve o robotníkoch na vinici sme svedkami vyplácania mzdy, ktoré nám tieto naše závažia pri otázke po Božej spravodlivosti poriadne rozkýva. V horúcom letnom dni Hospodár postupne najíma robotníkov na svoju vinicu. Začína hneď na úsvite. Hospodár má ale prácu i pre ďalších robotníkov, a tak postupne na vinicu dorazia v niekoľkých skupinách ďalší, aby tiež oni priložili ruku k dielu. Poslední dokonca na vinicu prichádzajú až po piatej hodine, kedy je už možné pochybovať o zmysluplnosti a ekonomickosti ich najatia. Dávali sme pozor, akú že to mzdu dojednal hospodár so svojimi robotníkmi? Nie, neprepočuli sme, tým prvým sľúbil denár na deň. Mzda im pravdepodobne takto pripadala v poriadku - nevideli sme aspoň, že by niekto mal proti jej výške námietky. Tým, ktorých najal Hospodár neskoršie, už výšku mzdy nepovedal, keď ich najímal, uspokojili sa s prísľubom, že mzda bude spravodlivá.

Teraz nastáva ona chvíľa, ktorá väčšinu robotníkov vo svete zaujíma najviac, chvíľa výplaty. Až doteraz sa na vinici neodohrávalo nič poburujúce, ale teraz nastáva zlom. Hospodár zoradil robotníkov od tých, ktorí prišli na vinicu poslední, po tých, ktorí prišli prví, a postupne vypláca mzdu. Tí, ktorí pracovali len krátku chvíľu večer, dostávajú denár. Ako pozorní pozorovatelia situácie sa začudujeme. Počítali sme s tým, že nepochybne dostanú menej. Veď hospodár hovoril o spravodlivej mzde a my vychádzame z onoho ranného dojednania, kde sa hovorilo o jednom denári za deň práce. Ešte ale môžeme dať Hospodárovi šancu - možno bude rozdávať prémie a tým, ktorí pracovali od rána a znášali bremeno a horúčavu dňa pridá a potom bude všetko v poriadku. Lenže nestane sa tak a Hospodár dáva tiež týmto robotníkom, ktorí strávili v pote na vinici celý deň, iba denár. Pobúrení takýmto konaním nie sme len my, tiež dotknutí robotníci už začínajú reptať a ozývať sa ohľadne spravodlivosti mzdovej politiky zamestnávateľa. Hospodár si však zachová tvár, nikam neuteká, ale predstupuje pred robotníkov s vysvetlením. On je majiteľom vinice, on ich najal. Tým, ktorí sa cítia ukrivdení pripomína, koľko sa im zmluvne zaviazal zaplatiť - nijako ich výplatou neokradol. Ostatným môže vyplatiť koľko chce on - je to jeho vinica, on rozhoduje a jeho systém vyplácania mzdy spočíva v tom, že chce byť, podľa jeho slov „k neskoršie najatým robotníkom dobrý“. I keď je toto vysvetlenie akceptovateľné, nijako nás nenadchne. Právom sa nám javí ako sofistikované zakrytie jasnej nespravodlivosti voči robotníkom, ktorí boli najatí ako prví.

S kráľovstvom nebeským je to tak, ako keď… možno sme sa nechali scénou, ktorú sme doposiaľ pozorovali natoľko strhnúť, že sme zabudli na skutočnosť, že ide o podobenstvo. Ak je tomu tak, je to len v poriadku. Podobenstvo hovorí Ježiš, aby sme sa pokúsili lepšie porozumieť a pochopiť Božiemu konaniu s týmto svetom. Ak sa rozčuľujeme nad nespravodlivou mzdou, robíme presne to, čo by sme mali a zároveň nám to otvára cestu k tomu, aby sme sa mohli pokúsiť pochopiť a vziať vážne inakosť spravodlivosti kráľovstva nebeského, v kontraste so spravodlivosťou našou, so spravodlivosťou tohto sveta.

Ako v prípade iných podobenstiev je tiež v podobenstve o robotníkoch na vinici úloha Hospodára úlohou Božou. Môžeme preto teraz znovu pozorne naslúchať Hospodárovmu zdôvodneniu a argumentácii pri vyplácaní mzdy.

Hospodár vysvetľuje svoje konanie tým, že chce dať i tým posledným to, čo sľúbil prvým. Jeho spravodlivosť spočíva v jeho dobrote. Hospodárova spravodlivosť tak vychádza z inej zásady, než naša spravodlivosť vychádzajúca z predpokladu, že každý má dostať, čo si zaslúži. Spravodlivosť kráľovstva nebeského vychádza z predpokladu Hospodárovej dobroty, vychádza z jeho kladného vzťahu voči robotníkom. Božia spravodlivosť je spravodlivosť milujúca, a z tohto dôvodu je tiež spravodlivosťou „nadržujúcou“ tým, ktorí prišli na vinicu neskoro. Nakoniec nejde len o tých, čo prišli neskoro. V podobenstve nečítame, že by Hospodár medzi robotníkmi pri vyplácaní rozlišoval nejako inak, napr. podľa toho, koľko toho reálne na vinici urobili, neberie ohľad na ich výkon - všetci dostávajú rovnakú mzdu kráľovstva nebeského a nikde nie sú zdôrazňované ich zásluhy. Pri úvahách o Hospodárovej spravodlivosti je vhodné neopomenúť v našich úvahách ešte jednu pomerne zásadnú vec. Často totiž podvedome vychádzame z predpokladu, že zatiaľ čo prví robotníci poctivo pracovali, tí druhí… Čo vlastne robili tí druhí, než sa na Hospodárovu vinicu dostali?

Je to podobná otázka, ktorá nenechá spať staršieho brata v podobenstve o márnotratnom synovi. Zatiaľ čo on je doma a poctivo pracuje, jeho mladší brat zatiaľ „hýrivým spôsobom života svoj majetok premrhal“, teda venoval sa pravdepodobne intenzívnemu prieskumu cezpoľných pohostinstiev, verejných domov a kasín. Často vychádzame z predpokladu, rovnako ako starší syn, či a ako tí robotníci pracujúci od rána, že zatiaľ čo my pracujeme na Hospodárovej vinici, tí, čo tu nie sú a nepracujú, si musia niekde užívať, a to je to, o čo my prichádzame. Naše srdce sa potom ľahko zovrie závisťou, ktorá povzbudzuje dychtivé predstavy o tom, čo všetko by sa dalo mimo vinicu podnikať. A títo neskoršie najatí robotníci či mladší bratia potom ku všetkému na poslednú chvíľu prídu tak, aby stihli tiež výplatu nebeského kráľovstva. To je predsa do neba volajúca nehoráznosť!

Ak sa však pozrieme pozorne na náš dnešný príbeh, môžeme si všimnúť, že je v ňom situácia popísaná trochu inak. Nevyzerá to, že by mimo vinicu panovala nejaká závideniahodná radosť. Zatiaľ čo tí na vinici pracujú na zmysluplnom diele, tí čo stoja na námestí sveta nemajú čo na práci, nevedia čo si počať so svojim časom. Nikto ich nenajal. Stoja nečinne a bezcieľne ubíjajú čas. Až odchod na vinicu pre nich znamená nájdenie zmyslu dňa. Na vinicu smerujú dokonca i tí, ktorých Hospodár oslovuje v samotnom závere dňa a ktorí tam pravdepodobne idú s predpokladom, že ich zárobok, ak má byť spravodlivý, bude nutne mizerný.

Teda to, že smieme byť povolaní na vinicu kráľovstva nebeského, je našou výsadou, naším nezaslúženým nájdením zmyslu nášho konania. Po našom najatí na námestí sveta smieme s pomocou Božou pracovať na zmysluplnom diele, našim životom je darované mať pred sebou zmysluplný cieľ v prítomnosti kráľovstva nebeského, a to už tu a teraz. Nakoniec - onen spomínaný mladší syn sa z námestia sveta po dlhých peripetiách tiež vracia naspäť - domov, na vinicu. Ak vezmeme toto skutočne vážne, je zrejmé, že viesť debaty o výške odmeny, dohadovať sa o tom, kto bude v kráľovstve nebeskom prvý či posledný, znamená zásadné nepochopenie celej veci.

O tom, že je táto otázka nadmieru zložitá a nám všetkým často skutočne ťažko pochopiteľná a že s ňou boli a vždy budú problémy svedčí i to, že vzápätí po podobenstve o robotníkoch na vinici nasleduje v tomto evanjeliu prosba matky synov Zebedeových o zaistenie exkluzívneho miesta pre svojich synov v Božom kráľovstve, t.z. miesta po Ježišovej pravici a ľavici. Bezprostredne po Ježišovej relativizácii zmysluplnosti riešenia väčšej či menšej odmeny za prácu na vinici kráľovstva nebeského tak nasleduje preťahovanie sa o privilegované miesta v tomto kráľovstve, a to v samotnom apoštolskom kruhu Ježišových najbližších. Na dokreslenie paradoxu a ľudského nepochopenia snáď najlepšie slúži pohľad na oné „privilegované“ miesta po Kristovej pravici i ľavici na golgotskom pahorku jedno piatkové popoludnie nie dlho potom...

Začali sme naše dnešné uvažovanie otázkami po spravodlivosti. Otázkami, ktoré sú veľmi ťažko zodpovedateľné a často sme s nimi v koncoch a budú nás pravdepodobne trápiť po celý náš život. Podobenstvo o robotníkoch na vinici nemá univerzálnu odpoveď na všetky tieto otázky. Ukazuje nám ale smer, ktorým sa smieme vo viere pri úvahách o spravodlivosti uberať. Uisťuje nás o Božej milujúcej spravodlivosti. O tej spravodlivosti kráľovstva Božieho, ktorej ide o zmysluplný život všetkých robotníkov postávajúcich bezprizorne na námestiach tohto sveta. Teda o zmysluplný život všetkých nás zdravých i nemocných, bohatých i chudobných, nadaných i tých celkom priemerných. Uisťuje nás o spravodlivosti, ktorá všetkým týmto robotníkom fandí natoľko, že ju nezastavil ani golgotský kríž. Amen.

 

Modlime sa: Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za to, že medzi nami nerozlišuješ podľa našej výkonnosti a našich zásluh. Ďakujeme Ti, že smieme vedieť, že plody vinice nebeského kráľovstva smú ochutnať všetci, ktorí počuli Tvoj volajúci hlas, a to vo vrchovatej miere.

 

A všetko ostatné predložme Bohu slovami modlitby Pánovej: Otče náš…

Undefined
Priloha: