Obyvatelia Veľkej hromadne prestúpili na evanjelickú vieru už 19. marca 1552 pod vplyvom svojho farára Juraja Filkera (Stepahnyho). Od 16. storočia prešli evanjelici, zväčša Nemci, nesmierne dlhou a náročnou cestou. Bojovali za svoje presvedčenie, ideály, no zanechali na každom kúsku mesta stopy po dobre vykonanej práci. Po víchrici, ktorá sa prehnala cez Veľkú 17. marca 1814 a poškodila starý kostol, sa otcovia mesta na čele s farárom Samuelom Kleinom pustili v roku 1815 do stavby nového kostola v záhrade Martina Stompfa. Stavbu dokončili na Jána v roku 1817. V roku 1869 bola dokončená stavba novej fary a školy.
Po I. svetovej vojne sa do Veľkej prisťahovali slovenskí evanjelici z neďalekých obcí, hlavne z Važca, ktorý pohltil veľký požiar. Evanjelický farár Tobias Fischl nemohol vyriešiť požiadavku používania slovenského jazyka pri obradoch, keďže bol sám Nemec a tento jazyk neovládal. Nápomocnou sa stala Slovenská evanjelická Synoda zo Spojených štátov amerických, ktorá tu založila svoju misiu. Jej čelným predstaviteľom sa stal Ján Pelikán a jeho syn Ján Jaroslav. Náboženské pomery sa zhoršili po jeho odchode v roku 1923. Na zlepšenie situácie bol vyslaný východným dištriktom v apríli 1929 misijný kňaz Juraj Raab – Kello, inštalovaný biskupom Jurom Jánoškom a v roku 1932 nastúpil na jeho miesto Ján Bakoss. Títo položili základy riadneho bohoslužobného života veriacich evanjelickej cirkvi vo Veľkej. Po odchode nemeckého farára Tobiasa Fischla do dôchodku v roku 1936, sa stal zbor dvojjazyčným, v skutočnosti to boli dva zbory pod personálnou úniou.
Vytvorenie samostatného Slovenského štátu a politické udalosti v Európe viedli k zmenám aj v Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku. 14. júna 1939 bola zvolaná zákonodarná synoda v Liptovskom Mikuláši, ktorá schválila cirkevný zákon o vypustení všetkých nemeckých zborov zo zväzku tejto cirkvi a zriadila štyri nové slovenské cirkevné zbory v spišskej oblasti, medzi ktorými bol aj zbor vo Veľkej. Na základe tejto synody vydalo Ministerstvo školstva a národnej osvety 7. marca 1940 vyhlášku č. 69, ktorou tento cirkevný zákon schválilo s účinnosťou od 26. januára 1940. Po spomenutých udalostiach bol slávnostnými službami Božími a zriaďujúcim konventom 16. júna 1940 založený Evanjelický a. v. slovenský cirkevný zbor vo Veľkej. Do jeho obvodu patrili tieto dcérocirkvi: Poprad, Stráže, Spišská Sobota, Matejovce, fílie: Veľký Slavkov, Spišská Teplica, Svit a všetky tatranské osady, ktoré sa neskôr osamostatnili.
Po zriadení slovenského zboru bola zlikvidovaná americká Missourská synoda. Členmi nového slovenského zboru sa stala väčšina „synodálov“. Prvým farárom nového slovenského zboru sa od 9. novembra 1940 stal Oskar Černák. Bol velickým farárom až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1952. 25. augusta 1952 sa ujal vedenia zboru nový farár ThDr. Július Filo. Počas jeho pôsobenia boli vykonané viaceré rekonštrukcie – v roku 1955 bol opravený kostol, jeho fasáda i opravený interiér. Oltárne obrazy zreštauroval akademický maliar Ondrej Ivan. Bola obnovená aj fara a niektoré hospodárske budovy. Cirkevníci odpracovali viac ako 5000 brigádnických hodín. Po zvolení ThDr. Júliusa Fila v roku 1970 za biskupa Východného dištriktu a jeho odchode, prišiel do Veľkej za farára Mgr. Vincent Blažko. Aj on sa okrem iného venoval rekonštrukcii kostola v roku 1980. Mgr. Blažko bol od roku 1989 do roku 1993 aj generálnym presbyterom SECAV, v rokoch 1990 – 1992 poslancom SNR za KDH. Venoval sa aj literárnej a výtvarnej činnosti. Prispieval do cirkevných časopisov a kalendárov a jeho výtvarné diela zdobia 8 zborových siení a 5 kostolov. Zo zdravotných dôvodov odišiel v roku 1993 do dôchodku. Za jeho duchovnú a obetavú starostlivosť o obyvateľov mesta mu bola v roku 1996 udelená Cena primátora mesta Poprad. Vzácnou pomocníčkou v duchovnej službe bola jeho manželka Erika, ktorá sa stala zborovou kantorkou. Pod jej vedením miestny spevokol dosiahol vysokú úroveň. Sama skladby upravovala, spevokol dirigovala a sprevádzal na klavíri. Spevokol mal približne 35 členov.
Od roku 1993 sa stal farárom v ev. a. v. cirkevnom zbore Mgr. Jozef Vereščak. Vďaka Pánu Bohu a prístupu brata farára každoročné rastú počty veriacich. V roku 2010 patrí do CZ Poprad - Veľká 933 evanjelikov. Mgr. Jozef Vereščak sa veľmi intenzívne venuje duchovnému životu evanjelikov vo Veľkej a pre jeho rozvoj usporadúva množstvo evanjelizačných podujatí a koncertov. Spolu s manželkou Ľubicou pracujú rôznymi formami s deťmi, mládežou i dospelými. V cirkevnom zbore pôsobil mládežnícky spevokol. Jeho vystúpenie malo veľký ohlas na synode ev. a. v cirkvi v roku 1996 vo Svite. I v súčasnosti mládež požehnane pracuje v cirkevnom zbore. Pod vedením kantora Vladimíra Ivana sa stretáva zborový spevokol, ktorý ma 25 členov. K upevneniu bratsko-sesterských vzťahov, spolupatričnosti a povzbudeniu viery slúži každoročne „zborový deň“, jednodňové zborové zájazdy a letné tábory pre mládež. Okrem spomenutého duchovného života už v roku 1995 br. farár s pomocou veriacich dal opraviť fasádu farskej budovy, neskôr aj jej interiéry a okolie fary. V kostole boli vymenené okná a v roku 2009 zreštaurovaný orgán a upravená kostolná záhrada, oplotenie a okolie kostola, ktorý sa stal dominantou samotnej Veľkej. Veľkou pomocou v jeho zborovej práci je mu presbyterstvo cirkevného zboru.
Deutsch