1. nedeľa po Veľkej noci, 11.04.2021
Premáhanie sveta vierou v živého Ježiša Krista
1 Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha; a každý, kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. 2 Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. 3 Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké, 4 pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. 5 Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží. (1J 5, 1 – 5)
Milí bratia a sestry, hoci veľkonočné sviatky už sú - v tom neustále plynúcom čase - za nami, nikdy za nami nie sú. Ona veľkonočná udalosť je tu vždy s nami a pred nami. Neustále sme s ňou konfrontovaní - je pred nami ako oslovenie a naliehavá výzva: „Čo tá veľkonočná udalosť znamená pre nás osobne? K čomu nás vyzýva? Ako sa premieta do našej každodennosti?“ Veľkonočná zvesť je jedným veľkým svedectvom víťazstva života nad smrťou. Preto tiež v tejto zvesti má miesto Kristova smrť, plátno, do ktorého bol ako zomrelý zabalený i hrob, do ktorého bol uložený. Patrí to do tejto zvesti preto, aby nám všetkým bolo dostatočne jasné, že ten, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, premohol smrť. A táto zvesť sa potom tiež stáva mocnou útechou nad všetkou núdzou a biedou umierania a smrti. Ak Kristus skutočne z mŕtvych vstal, potom sa smieme i my, tvárou v tvár smrti spolu s apoštolom Pavlom, odvážne pýtať: „Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj?“. Ale veľkonočná zvesť tu nie je len pre tých, ktorí sa lúčia so životom. To by bol jej dosah veľmi obmedzený. Cirkev, ktorá je poverená jej nesením, tu predsa nie je len preto, aby ňou slúžila starým a nemocným, ľuďom na odchode. Táto zvesť je tu rovnako tak pre mladých a zdravých, pre tých, ktorí sú uprostred života a plného pracovného nasadenia. Veď i oni sú mnohokrát paralyzovaní rôznymi úzkosťami a doliehajúcou tiesňou - každý z nás s tým máme svoju osobnú skúsenosť. My všetci predsa žijeme vo svete, sme jeho súčasťou. A ak na jednej strane celkom iste vieme a cítime, že život sám o sebe má svoju vlastnú hodnotu a preto sa ho jednoducho oplatí žiť; potom tiež na druhej strane vieme o všelijakých vnútorných i vonkajších prekážkach a nástrahách, ktoré nám naše všedné dni všelijako sťažujú. Náš text hovorí práve do takých a podobných situácií a chce svietiť na cestu. Viera v zmŕtvychvstalého Krista má niečo spoločného s „premáhaním sveta“ - trikrát to v našom texte veľmi jasne zaznie - má niečo spoločného so zvládaním nášho života uprostred víru tohto sveta. Ako nám v tom ale môže viera v živého Ježiša Krista pomôcť? Odpoveďou na otázku po našej viere nie je žiadne také poňatie (vysvetlenie) ako je - porozumenie nejakej myšlienke, pochopenie a prijatie nejakého názoru, učenia. S takýmto prístupom k viere sa nám viera naozaj nestáva a nikdy nestane silou a motorom života, ktorý nás popoháňa. Ak nás totiž pravda o Kristovom vzkriesení nenadchne a neuchváti, zostane len zvukom, ktorý zaznie, dymom, ktorý sa rozplýva; zostane len slovom, ničím viac. Možno je slovom znejúcim „veľmi pekne“, ale bez platnosti a významu pre nás. Viera je dar, bohatstvo, s ktorým máme nakladať - mohli by sme si pripomenúť Ježišovo podobenstvo o rozdeľovaných hrivnách (Mt 25, 14nn). Viera nie je ako nejaký našporený finančný obnos, ktorý máme uložený kdesi v pokladničke. Viera je a má byť ako kvas v zarobenom ceste, ktorý pôsobí premenu, nenecháva nič pri starom, prináša so sebou pohyb. Viera v tomto poňatí teda nikdy nemôže byť akousi poistkou na nemoc, starobu a smrť, o ktorej si chceme myslieť, že to s nami nakoniec dá všetko do poriadku. Nie, tak tomu nie je! Už teraz sme s Bohom spojení! Pretože veríme, že Ježiš je Kristus, sme zrodení z Boha a tak už teraz sme jeho vlastníctvom a chodíme tak zvane „pred jeho tvárou“. Jeho - áno - príkazy a výzvy stoja pred nami ako ukazovatelia cesty. Skrze toto svoje darované slovo nás dáva dohromady tiež s inými ľuďmi a spája našu cestu s cestou ich. Boh chce, aby sme pred sebou mali jasný cieľ ku ktorému ideme. A až taká viera, ako hovorí apoštol, „premáha svet“. Ján ukáže na dve skutočnosti, ktoré nám nesmú nikdy zísť z mysle: To prvé: s Bohom sme spojení skrze život, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. A to druhé: práve pre toto spojenie sme zaviazaní vidieť vedľa seba tiež ostatných ľudí - svojich blížnych - a vedieť o svojej zodpovednosti voči ním. „Každý kto verí, že Ježiš je Kristus, je zrodený z Boha; a kto má rád rodičov, má rád aj ich deti“. Títo ľudia sa stali skrze jeho lásku našimi blížnymi, alebo blízkymi, tak ako sme sa my stali blízkymi Bohu. Títo ľudia mu ležia presne tak na srdci ako my. Keby sme tu použili príklad z geometrie, potom by sme mohli túto skutočnosť prirovnať k trojuholníku. Tak ako v trojuholníku môže existovať každý uhol len v prirodzenom vzťahu k ostatným dvom, je s nimi spojený a bytostne zviazaný, tak sme tiež my na jednej strane spojení s ostatnými ľuďmi, ale súčasne tu tiež existuje vzťah každého z nás voči Bohu. Boh môže k človeku hovoriť, alebo sa človeku môže na druhej strane zdať, akoby sa pred ním vo svojom mlčaní skrýval: vždy však ide o vzťah medzi človekom a Bohom. Ak ale stratíme zo zreteľa vzťah k iným ľuďom a voči nim, stáva sa potom naša viera slabou, neschopnou, prázdnou, do seba zakrivenou a naše kresťanstvo bezcenné a bezvýznamné, pretože mu chýba čosi veľmi dôležité a zásadné a síce poslušnosť voči Bohu, ktorý nás vyzýva k tomu, aby sme sa vzdávali samých seba a otvárali sa blížnemu. Lenže práve tu sa môžeme stretávať s mnohými prekážkami, ktoré sú v nás, ale tiež v tých, ktorým sa chceme stávať blížnymi. Tu je naša viera a dôvera v Boha často zaťažovaná a skúšaná. Čo vydržíme? Ako to bude s našou vytrvalosťou a trpezlivosťou, keď sa nám na našu prívetivosť a láskavosť dostane chladné odmietnutie? Je skutočne ťažké v takých chvíľach nestratiť trpezlivosť, nestiahnuť sa do seba. Ján tieto situácie a také rozmýšľanie tiež dobre pozná. A predsa si trúfne tvrdiť to, čo sa nám nemusí zdať ako prakticky možné: Skutočná viera je schopná sa vysporiadať i s týmto nebezpečím skľúčenosti a rezignácie. Ak skutočne milujeme Boha, potom nám tento postoj viery pomôže prekonávať prekážky a znášať i chladné odmietnutie a rôzne nepríjemnosti, ktoré sa nám môžu - pri našej ceste za blížnym - pliesť pod nohy; na ktorých by sme sa inak potkli a padli. Všetko má vychádzať z tejto lásky voči Bohu, všetko má byť touto láskou voči Bohu a poslušnosťou jeho vôli merané. Od veľkonočnej udalosti - hovorí apoštol Ján - v sebe už nemusíme nosiť obavy a strach. Pri všetkých problémoch, ktoré nás v tomto svete stretávajú, smieme konať ako tí, ktorí sa narodili z Boha a preto „premáhajú svet“, pretože „víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera“. Ak nemilujeme len sami seba a netočíme sa len sami okolo seba, potom sa osvedčujeme vo svojom poslaní a podieľame sa na uskutočňovaní veľkonočnej radosti a potešenia, ktorou je tento svet „premáhaný“. Všetky vonkajšie i vnútorné prekážky, nástrahy, trápenia, ktoré so sebou nesie náš všedný deň, patria ku skúšobnému poľu našej poslušnosti a lásky k Bohu. Tu sa tiež všetko prebojováva a mení. Uzatváranie sa do seba, ústup na opustený ostrov vlastného vnútra je útek pred úlohami, ktoré sú na nás kladené. Možno sa nám ono uskutočňovanie veľkonočného potešenia darí len veľmi sporo a nemáme v tejto aktivite veľké úspechy. Ale i kúsok zodpovednosti, ktorý na seba v tejto záležitosti berieme patrí k víťazstvu viery, o ktorom apoštol píše, že „premáha svet“. Boh si môže použiť i naše nesmelé kroky, aby skrze nich vnášal do všelijako porušených vzťahov novú radosť, lásku, nádej. Zároveň s tým bude obnovovaná tiež naša dôvera a spoliehanie sa na Krista, naša viera porastie, bude silnejšia a dýchať radostnou istotou toho, ktorý „je (pre Kristovo veľkonočné víťazstvo) z Boha“.
Amen.
Modlitba: Večný a blízky Bože všetkých bezmocných a unavených, ďakujeme, že sa pridávaš k nášmu putovaniu. Ďakujeme, že k nám hovoríš, že odpovedáš na naše modlitby. Ďakujeme ti za všetky tvoje rady, ktoré počujeme z biblickej zvesti.
Prosíme, ochraňuj tých, ktorých milujeme, ktorí sú nám všelijako blízky. Prosíme, posilni unavených a pozdvihni klesajúcich na duchu, povzbuď netrpezlivých a zúfalých. Prosíme, vstupuj do úzkostí a paniky tých, ktorí takto trpia, a upokoj rozbúrené vnútra. Zverujeme ti tento svet, a všetok život, pre ktorý je tvoja láskyplná prítomnosť nádejou.
Amen.
